reklama

Deň smútku

Na západe Azerbajdžanu v Agstafe, sme sa  dnes prebudili  do bieleho rána. Tenká snehová vrstva nám nevadí, skôr nás znepokojuje zľadovatelý povrch vozovky . Dnes nás totiž čaká návrat na „našu základňu" do Sumgajitu. To znamená presun autom naprieč celým Azerbajdžanom - okolo 460 km. Utešujeme sa, že cesta by predsa len nemusela byť až taká zlá , lebo dnes je 20. január takže dnes je tu Deň smútku azerbajdžansjého národa, čiže je voľný deň. Samotný fakt, že je voľný deň ešte v Azerbajdžane veľa neznamená, lebo medzi „pracovným" dňom a „voľným „ dňom tu veľký rozdiel nie je. Predsa len dnešný deň si Azerbajdžanci  dosť vážia. V kalendári je tento deň vyznačený čiernou farbou a na tento deň sa organizujú rôzne pietne akcie.  Možno aj preto, lebo Deň smútku je spojený s udalosťami, ku ktorým došlo len pred 22 rokmi.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)
Obrázok blogu

O čo vlastne ide ? Po uvoľnení vzťahov v rámci bývalého Zväzu sovietských socialistických republík (ZSSR) sa prejavovali v bývalých republikách Sovietského zväzu snahy po odtrhnutí sa od Ruska, čo vyústilo nakoniec do rozpadu ZSSR . Tento proces rozpadu ZSSR bol niekde spojený aj etnickými, náboženskými či územnými spormi. V prípade Azerbajdžanu je to spor o územie. A ako to už býva pri takýchto konfliktoch doplácajú na to obyčajní ľudia. Na prelome osemdesiatych a deväťdesiatych rokov v rámci konfliktu Azerbajdžanu s Arménskom boli z Arménska vyhnaní desaťtisíce Azerbajdžancov. Ako odplata boli organizované na prelome rokov 1989 a 1990 pogromy na Arménov, ktorí žili v Azerbajdžane. Vyústilo to do veľkých nepokojov , ktoré boli zamerané nielen proti Arménom, ale už sa tu otvorene požadovalo aj odtrhnutie Azerbajdžanu od Ruska. Počas noci z 19. januára na 20. januára 1990 do ulíc Baku vtrhli pod zámienkou potlačenia antisovietskych a antiarménskych povstalcov sovietske vojská, pričom došlo ku krvavým útokom na miestne obyvateľstvo (nevynímajúc ženy, deti a starých ľudí), ktoré žiadalo stiahnutie vojsk. Výsledkom toho boli stovky mŕtvych civilných ľudí. Jednu dramatickú príhodu z tohto obdobia nám prerozprával náš kolega Eldar, ktorý žije v Sumgajite. Jeden z jeho známych sa v ten kritický deň vracal autom z Baku do Sumgajitu. Ako to je v Azerbajdžane bežné aj teraz, auto bolo plné (5 - 6 ľudí). A tiež čo nie je v Azerbajdžane nezvyklé ešte ani teraz - auto vypovedalo službu, takže museli zastaviť vedľa cesty. Nasledovala obvyklá situácia - šofér hľadal chybu v motore a Eldarov známy odbehol do stromovej aleje vedľa cesty pohľadať nejakú paličku, aby zistil, či majú v nádrži benzín. To mu však zachránilo život. Jeden z ruských tankov, ktoré sa presúvali na trase Baku - Sumgajit , si to namieril rovno na auto a „zrovnal ho zo zemou" . Šofér, ani ľudia v aute nemali šancu zachrániť sa ... Dnes je na tomto mieste pamätník, ktorý pripomína tieto udalosti. A v celom Azerbajdžane na pamiatku obetiam vojny s Arménskom ľudia vybudovali veľké množstvo symbolických pietnych prameňov. Sú to miesta, kde si môžete nabrať vodu pričom si môžete pozrieť jednu, či viac fotografií obetí tejto vojny.  

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Keďže azerbajdžansko - arménsky konflikt nie je ukončený ešte ani dnes, tak tieto udalosti spred 22 rokov ľudia ešte aj dnes vnímajú veľmi citlivo. Počas nášho zastavenia na obed v Gandži sme v televízii sledovali ako prezident Azerbajdžánu so sprievodom položil veniec k pomníku obetiam týchto nepokojov. Ale podobné pietne stretnutia sú dnes organizované po celom Azerbajdžáne. Pýtal som sa včera nášho kolegu Šukura, ktorý na vlastnej koži prežil osud vyhnanca, ako si tento deň pripomínajú bežní ľudia. Vysvetlil nám ako to bude napríklad u nich. Hoci je voľný deň, na jeho pracovisku sa v ten deň zíde skupina okolo 20 - 30 ľudí, ktorí pôjdu odniesť veniec, alebo kvety na miestny cintrorín a tiež k prameňu, ktorí si sami neďaleko svojho pracoviska vybudovali . A tak podobne to bude v celom Azerbajdžane.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ja som predstaviteľ generácie, ktorá sa narodila pár rokov po druhej svetovej vojne, ale ani naša generácia už „naživo" neprežila hrôzy vojny. O to viac si pri takýchto príležitostiach cením to, že naša generácia, ani tie ďalšie u nás, nemusíme mať svoje Dni smútku. Tento fakt my už dnes berieme ako samozrejmosť, ale tu v Azerbajdžáne to vidia inak. Keď pri stretnutiach s tunajšími ľuďmi poviem, že som zo Slovenska, tak obyčajne nasleduje reakcia „ aha Československo". A hneď potom väčšinou nasleduje pochvala ako sme sa dokázali rozdeliť bez vojny. Nie všade vo svete je bežné, že súčasní ľudia na svojej koži neprežili hrôzy vojny...

František Murár

František Murár

Bloger 
  • Počet článkov:  55
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Bežný "reprezentant generácie seniorov" Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu