Gruzínsko - Medzi kláštormi a vinicami

Autor: František Murár | 20.4.2014 o 20:52 | (upravené 20.4.2014 o 21:53) Karma článku: 12,10 | Prečítané:  2989x

  Už v prvom príspevku o Gruzínskej  Kachétii som uviedol, že tunajší turizmus je postavený na dvoch „oporách". Tou prvou je pomerne veľké množstvo veľmi vzácnych a udržiavaných kostolíkov a kláštorov. Tou druhou oporou ešte len začína byť vinohradnícky turizmus. Pritom môžete si naplánovať hocijakú trasu obidve spomenuté oblasti sa tu prelínajú. Niet sa čo diviť. Aj kláštory aj vinohrady sú tu vedľa seba už celé stáročia. A nie len to. Napriek rôznym prekážkam ktoré priniesla doba obe oblasti sú dnes „v plnej kondícií" a životaschopné.  

 

Navštívili sme najvýznamnejšie kláštory a kostolíky tohto regiónu. Spoločným znakom väčšiny zachovalých objektov je, že pochádzajú z obdobia raného kresťanstva. Najstaršie objekty sú zo 4. až 7. storočia nášho letopočtu, čo samo o sebe vzbudzuje rešpekt, úctu a obdiv.

Ich architektúra je veľmi podobná, až miestami človek nadobudne pocit, že je to všetko „na jedno kopyto".

1.JPG

My sme však začali náš „kláštorný okruh" prehliadkou niečoho, čo sa bežne nevidí - jaskynným kláštorom Dávid Garedža.

Je to vlastne  komplex  jaskynných kláštorov pochádzajúcich zo 6. storočia.  Do komplexu patrí okolo 20 v skalách vytvorených jaskynných kláštorov.

Najskôr sme sa zastavili v kláštore sv. Jána Krstiteľa.

2.JPG

Tak ako vo väčšine týchto kláštorov, aj v tomto kláštore žijú ešte aj dnes mnísi. V areále vládol čulý pracovný ruch. Do kláštornej kaplnky nás sprevádzajúci mních pustil, ale kláštorné jaskyne sme prezrieť nemohli.

3.JPG

4.JPG

5.JPG

Stavebné úpravy, ktoré sa tu realizujú naznačujú „veľký závan súčasného sveta" do týchto starobylých priestorov...

6.JPG

Pokračovali sme ďalej. O pár kilometrov nás privítal komplex pomenovaný po svätom Dávidovi, ktorý je považovaný za centrum kláštorného komlexu.

... už vstupná brána do kláštora Dávida Garedžu "dýcha" históriou...

7.JPG

Zvláštnosťou hlavného kláštora Davida Garedžu je to, že dnes leží na území dvoch štátov. Hlavná časť kláštora je situovaná na severnom úpätí pohoria.

Celý areál je reštaurovaný a udržiavaný.

8.JPG

9.JPG

Najväčšou atrakciou sú ešte aj dnes mníchmi "obývané" jaskynky.

10.JPG

Pri pohľade zhora je vidno v akom nepohostinnom kraji sa kláštor nachádza.

11.JPG

Na odvrátenom južnom svahu, hneď pod hrebeňom sa nachádza vyše 100 jaskýň, ktoré používali mnísi ako obytné bunky.

13.JPG

Tesne nad jaskyňami po chrbte pohoria dnes vedie štátna hranica medzi Gruizínskom a Azerbajdžanom a tak hlavné objekty kláštora sú na území Gruzínska a jaskyne sú na území Azerbajdžanu.

12.JPG

Ako sme sa sami presvedčili, táto zvláštnosť je obomi krajinami rešpektovaná. Nemali sme nijaký problém z gruzínskej strany prekročiť hranicu a pozrieť si kláštorné jaskyne na azerbajdžanskej strane.

Ukážky dnes už neobývaných jaskyniek so zachovalými dobovými freskami.

14.JPG

15.JPG

16.JPG

Ale aj tu v nehostinnom kraji  v kláštornej predajni suvenírov sme si mohli kúpiť fľašu dobrého vína. Po tej turistickej prechádzke na azerbajdžanskú hranicu s prevýšením okolo 200 metrov nám hlt dobrého vínka dobre padol.

 

Alaverdi :

Katedrálny chrám v Alaverdi je vidieť už z diaľky niekoľkých kilometrov. Nie preto, žeby  bol  postavený na kopci, ale  jeho veža je vysoká 50 metrov, čo bolo dlho najväčšia výška kostolnej veže v Gruzínsku.

17.JPG

18.JPG

20.JPG

Alaverdi je ešte aj dnes sídlom mníšskeho rádu. Jedno z pravidiel doteraz platných je zákaz vstupu do objektu „ľahko" oblečeným návštevníkom. Preto hneď pri vstupe do kláštora si návštevník najmä v lete musí obliecť pripravené plášte.

19.JPG

Pre Gruzíncov je vzácnosťou to, že tu sú pochovaní viacerí Kachetinskí králi a kniežatá.

Na vinohrad sme natrafili aj tu - priamo v areále katedrály je pekne udržiavaná vinica.

21.JPG

 

Ikalto :

Jednou z najstarších pamiatok je Ikalto.

22.JPG

Prvé objekty boli postavené v VI. storočí. Tie sa však nezachovali, ale na ich mieste boli postupne postavené nové objekty. Najstarší zachovaný objekt  je kaplnka postavená v  VIII. storočí.

23.JPG

24.JPG

Asi najväčší význam tohto komplexu spočíva v tom, že tu od XII. storočia pôsobila akadémia.

26.JPG

To že pestovanie vína v tomto kraji je a určite aj v dávnych dobách bolo doménou tohto kraja potvrdzujú aj pozostatky v kláštornom komplexe Ikalto.

25.JPG

27.JPG

 

Nekresi:

Ako väčšina kláštorov, aj Nekresi je postavený na úbočí pohoria.

29.JPG

Dnes sa turisti môžu vyviesť do kláštora mikrobusom, ktorý úzku a strmú 1,5 kilometrovú cestu  absolvuje každú polhodinu. „Perlou" komplexu je malý kostolík, postavený v IV. storočí hneď po uznaní kresťanstva ako hlavného náboženstva.

28.JPG

Význam Nekresi zvýraznila aj skutočnosť, že dlhé obdobie tu bolo aj biskupské sídlo.

Biskupské sídlo. V spodnej časti sa nachádzali priestory na spracovanie vína.

30.JPG

A  čo víno ... ? Samozrejme, že nemohlo chýbať. Pod biskupským kostolom sú rozsiahlé priestory na spracovanie vína.

31.JPG

Podzemné amfóry - kvevri

32.JPG

Stará a Nová Šuamta:

Len niečo vyše kilometra od seba vzdialené kláštory však majú spoločné len pomenovanie. Aj architektúra aj obdobie vzniku sú odlišné.

Historicky vzácnejšia je Stará Šuamta, kde sa nachádza aj malý kostolík z V.storočia. Ďalšie objekty boli postavené v VII. storočí.

33.JPG

Novú Šuamtu dala postaviť v XVI. storočí kráľovná Tina. Podľa legendy sa jej v mladom veku prisnilo, že dá postaviť kláštor. Dlho nemohla nájsť to miesto, ktoré sa jej v sne ukázal, ale po mnohých rokoch hľadania ho našla a dala tam postaviť kostol. Kláštor aj dnes obýva mníšska rehoľa.

34.JPG

A ako som už naznačil v úvode, po ceste medzi kláštormi sme naďabili na mnoho uputávok do vínnych domov.

35.JPG

 

Ako prvý sme si vybrali ten, ktorý nám poradili naši domáci - vinársky závod Shumi v Cinandali. Staručký vrátnik bol našou návštevou zjavne zaskočený.  Po telefonickej „porade s vedením" nás však pustil ďalej. Ako sa ukázalo, závod  je celkom slušne pripravený na návštevy turistov. Naša sprievodkyňa nás najprv povodila po minimúzeu v areale závodu.

36.JPG

Potom cez pivnice a archív sme skončili vo vnútornej časti  múzea.

37.JPG

38.JPG

39.JPG

Tu sme sa dozvedeli, že názov Shumi v pradávnej gruzinštine znamenal pravé čisté víno. Aj firemný znak vychádza z dávnej histórie. Predstavuje bájne zviera Grifon s telom leva a krídlami vtáka.

41.JPG

Nie náhodou. Legenda hovorí, že mýtický vták Grifon pred niekoľkými tisícročiami priniesol ľuďom hrozienko, ktoré potom ľudia začali pestovať a rozšírilo sa po celom svete. A táto udalosť „vzniku vinohradníctva" sa podľa legendy mala stáť práve tu v Gruzínsku.

Záver príjemnej návštevy sme strávili degustáciou kvalitného gruzinského vína a malým nákupom v závodnej predajni.

40.JPG

42.JPG

 

Druhú návštevu vinárskeho závodu sme si naplánovali na trase k azerbajdžanskej hranici. V najsilnejšej vinohradníckej oblasti Gruzínska v Kindzmarauli sme si vybrali vinársky závod v Kvareli.

43.JPG

44.JPG

Vinársky závod, ktorý má bohatú tradíciu. Jeho priestory slúžili ako vinné sklady ešte pre ruských cárov. Aj tu  bol úvod našej návštevy veľmi rozpačitý. Bez problémov sme vošli do areálu a hľadali sme niekoho, kto by sa nás ujal.

45.JPG

Až po nejakej chvíli som oslovil jedného z robotníkov, ktorý nás doviedol k sprievodkyni. Tá už ale bola perfektne pripravená. Absolvovali sme klasickú obhliadku závodu s odborným výkladom.

46.JPG

47.JPG

Dozvedeli sme sa, že v Gruzínsku sa dnes vyrába víno 3 metódami: európskou, štandardnou a kachetínskou.V závode v Kvareli je súčasný pomer 80 % európskou metódou a 20 % kachetínskou metódou. Hlavný rozdiel je asi v spôsobe akým víno dozrieva. Zatiaľ čo pri európskej metóde víno dozrieva v drevených, alebo nerezových sudoch...

49.JPG

48.JPG

...- v kachetínskej metóde víno dozrieva v hlinených amfórach zakopaných v zemi, ktoré domáci nazývajú „kvevri".

50.JPG

Aj v Kvareli sme si nakoniec zgustli na degustácii.

51.JPG

52.JPG

Prehliadku sme ukončili ako sa patrí - v závodnej predajni. Neodolali sme ani tunajším špecialitam  - Gruzínsky koňak (brandy) a 50 percentná Chacha (čača).

53.JPG

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?