reklama

Azerbajdžan - krajina večného ohňa.

Označenie „Azerbajdžan - krajina ohňa", si nesie táto zakaukazská krajina už mnoho stáročí.  Existuje niekoľko výkladov tohto  označenia. Všetky sú spojené s dávnou históriou Azerbajdžanu a väčšinou aj so samotným názvom  krajiny.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (6)

Hádam najčastejší výklad vychádza z toho, že „azer" znamenal v dávnych jazykoch „oheň". A tak „Azer - bajdžan" je možné voľne preložiť ako „krajina ohňa" . Aj obyvateľov tejto krajiny v niektorých historických prameňoch pomenuvávajú ako „azeri". Iný výklad hovorí, že v dávnom perzskom jazyku mal Azerbajdžan pomenovanie „Aturpatakan" , čo v preklade znamená „miesto kde sa udržiava posvätný oheň".

Bez ohľadu na to, ako to v skutočnosti v dávnej histórii bolo, isté je, že aj súčasný Azerbajdžan sa k tradícií ohňa hlási. A váži si ho tak, že si oheň umiestnil aj do štátneho znaku. V strede štátneho znaku sú plápolajúce plamene ako symbol vyjadrujúci stáročnú väzbu tejto krajiny na oheň. Oficiálnym národným mottom je : „ Odlar jurdu" , čo v preklade znamená „Zem večného ohňa".

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Obrázok blogu

Horiace plamene sú aj v erboch niektorých miest. Aj hlavné mesto Baku má vo svojom erbe tri plamene.

Obrázok blogu

Z čoho pochádza tá „náklonnosť" k ohňu ? Odpoveď môže byť dosť jednoduchá. Azerbajdžan je krajina s bohatými ložiskami ropy a zemného plynu. Ropa sa podľa historických dokumentov ťažila už 400 rokov pred naším letopočtom. A zemný plyn voľne vyvieral spod zeme a horel. Nie div, že už v tomto období, teda na prelome letopočtov sa stal Azerbajdžan " zemou zasľúbenou" pre vyznávačov kultu ohňa - zoroastrianov. Kolískou zoroastrizmu je síce stará Perzia, teda dnešný susedný Irán, ale prítomnosť ohňa, ktorý akoby sám sa objavoval na mnohých miestach, vytvoril ideálne podmienky pre rozšírenie tohto náboženstva v tejto krajine. Až neskôr zoroastrizmus vytlačilo kresťanstvo a v siedmom storočí islam, ktorý je hlavným náboženstvom až dodnes.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Dnes najznámejším pamätníkom na toto náboženstvo je vo forme múzea zachovaný chrám ohňa „Atešgah", ktorý leží v okrajovej časti Baku -Surachany.

Vstupná brána do Atešgah.

Obrázok blogu

Je to v tvare päťuholníka vybudovaná „pevnosť" obohnaná múrmi. Uprostred námestia je vybudovaná neveľká veža s večným ohňom uprostred, ktorá bola modlitebňou.

Obrázok blogu

V obvodovom múre sú vybudované akési „kobky" - teda miestnôstky pre obyvateľov tejto „pevnosti". Dnes je v týchto priestoroch zriadené múzeum.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Nielen rozmery, ale aj výška týchto miestností neposkytovali svojim užívateľom veľa pohodlia.

Obrázok blogu

Posvätný oheň, ktorý „sám" horel niekoľko stáročí však postupne vyhasol, čo bolo vysvetľované tiež ako nespokojnosť boha. Atešgah bol vraj aktívny až do 18 storočia. Aj dnes vo vežičke - modlitebni horí nepretržite oheň, ale to je už horiaci plyn, ktorý je do modlitebne privádzaný podzemnými rúrkami.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Zoroastrizmus mal v Azerbajdžane také silné korene, že aj najnavštevovanejšia turistická pamiatka Azerbajdžanu - Panenská bašta v Baku - bola údajne kultovým miestom zoroastrijanov.

Obrázok blogu

Oheň nezostal len v náboženstve, ale súbežne s tým sa dostal aj do ľudových zvykov, kde tiež hral dôležitú úlohu.

Má svoje významné miesto aj v najväčšom sviatku Azerbajdžancov - Novruze, ktorý azerbajdžanci slávia 21.3. Príprava na tento najväčší sviatok je rozložená do 4 utorkov , z ktorých každý je venovaný jednému zo „živlov" - voda, oheň, vietor a zem. Druhý utorok pred Novruzom je venovaný ohňu. V ten večer po celej krajine ľudia zapaľujú veľké vatry a schádzajú sa pri nich.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Príprava ohňa je nepísanou povinnosťou mládeže , lepšie povedané chlapcov a mládencov. No večer k horiacemu ohňu sa už obyčajne zídu všetci - starí i mladí.

Obrázok blogu
Obrázok blogu

Vzťah k ohňu sa pestuje už od malička...

Obrázok blogu


V predvečer sviatku sa zakladajú ohne v rodinách, aby preskakovaním ponad horiacu vatru sa všetci očistili a takto očistení slávili príchod jari.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Symbol ohňa sprevádza mladých aj pri svadbe. Pred prichádzajúcim novomanželským párom idú dievčatá, ktoré nesú zrkadlo a sviece. Sviece symbolizujú oheň, ktorý by mal mladý pár očistiť od zlých duchov.

Obrázok blogu

Na záver som si nechal reálne príklady, neopradené legendami, zvykmi, či poverami. Už tu bolo uvedené, že podstata „zázračných" ohňov spočíva vo vyvieraní zemného plynu na povrch a jeho horenie. Ťažba zemného plynu spôsobila, že dnes už niet veľa takých miest, kde by len tak horel zo zeme vychádzajúci zemný plyn. Dnes môžeme hovoriť už len o udržiavaných takýchto miestach, aby stáročný symbol krajiny - horiaca zem, zostal aj pre súčasné pokolenia. Jedným z takýchto miest je Yanar Dag, teda „Ohnivá hora".

Obrázok blogu

Až veľmi nenápadné miesto neďaleko Baku je dokonca ohradené a dá sa navštíviť len po zaplatení vstupného.

Obrázok blogu

Dva manaty ( približne 2 Eura) síce vôbec nie je veľa, no na druhej strane po „prehliadke" tejto turistickej atrakcie si človek nevdojak položí otázku „ ... a to je všetko ? „

V maličkom areály je už náznak aj nejakej malej budovy a budovaného kruhového sedenia, v strede ktorého je uložený z Gobustanu, aj z Eurovisionsong známy „duniaci kameň". Snáď v budúcnosti sa prehliadka horiacej hory trochu oživí .

Obrázok blogu

Dnes je to len ukážka, ako to vyzeralo v dávnej minulosti na mnohých miestach Azerbajdžanu. Na úpätí neveľkého pahorku vyrážajú zo zeme ohnivé plamene.

Obrázok blogu

Príčinou je vysoká koncentrácia zemného plynu pod povrchom zeme, ktorý na niekoľkých miestach uniká na zemský povrch a horí.

Oheň fajn zohrieva, takže v prípade nepriaznivého počasia sa prehliadka predĺži o poriadne zahriatie sa. A aby to nebolo úplne len také bezvýznamné miesto, tak treba doplniť, že práve túto „Ohnivú horu - Yanar dag" spomína vo svojich cestopisoch už slávny cestovateľ Marco Polo.

No nájdu sa aj prípady nekontrolovaného a neevidovaného výtoku zemného plynu. Jeden z nich sme náhodou našli vedľa cesty do mestečka Chizy, asi 100 km severne od Baku. Zo zeme vyviera zemný plyn s pramienkom ropy. Betónový kváder svedčí o snahe zabrániť výtoku, ale ako sa zdá zámer sa celkom nepodaril.

Obrázok blogu

Zaujímavý pohľad sa nám naskytol až na samom západe Azerbajdžanu pri obci Pojlu, neďaleko gruzínskych hraníc. V potoku trčí zo zeme rúra, z ktorej vyteká voda.

Obrázok blogu

Keď však Eldar, náš domáci kolega, túto vyvierajúcu vodu zapálil - čuduj sa svete - voda horela.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Aj taký je Azerbajdžan - krajina ohňa.

František Murár

František Murár

Bloger 
  • Počet článkov:  55
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Bežný "reprezentant generácie seniorov" Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu