reklama

Pamiatka na bratov Siemensových v Azerbajdžane.

Prírodné krásy i bohaté surovinové ložiská prilákali v minulosti do Azerbajdžanu viacero celosvetovo uznávaných osobností. Hlboké korene tu zapustila predovšetkým nemecká rodina Siemens. V tomto roku firma Siemens oslávi už 150 rokov pôsobenia v Azerbajdžane.  Hlavným miestom ich pôsobenia v počiatkoch firmy bolo okolie mesta Gädäbäy. Hoci obsahom ich podnikania v tejto oblasti bola ťažba a spracovanie medenej rudy, pole ich pôsobnosti v oblasti techniky je také široké, že by sa to zmestilo do niekoľkých kníh. S kolegom Tonom sme sa vybrali len po stopách jedného z ich technických diel - po stopách Gädäbäyskej úzkokoľajky.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)

Nedá mi, aby som na úvod neuviedol jeden citát Vernera von Siemens, ktorý dostatočne charakterizuje jedno z tajomstiev ich úspechu.

„Nejde o to ísť hlavou proti múru, ale skôr o to nájsť očami dvere"

Aby som aspoň trošku voviedol osud Gädäbäyskej úzkorozchodky do vtedajšej reality, pokúsim sa „popretkávať „ naše putovanie rôznymi faktami, či inými zaujímavosťami z pôsobenia rodiny Siemens.

Pre laikov asi najznámejším z tejto rodiny je Werner Siemens, na pamiatku ktorého bola pomenovaná jednotka elektrickej vodivosti - 1 siemens. Werner von Siemens však pochádzal zo 16 detí, z ktorých viacerí boli významnými osobnosťami vo svojej dobe a mimoriadne úspešne sa navzájom doplňovali. Takto aj vytvorili základ do dnes činnej a veľmi úspešnej firmy Siemens. Aby sme sa priblížili k cieľu nášho putovania, treba preskočiť mnohé technické objavy a úspechy a vpadnúť rovno do roku 1864. Vtedy, pred 150 rokmi, kúpili Siemensovci ložisko medi neďaleko mestečka Gädäbäy na západe Azerbajdžanu. Už o tri roky tu začala pracovať fabrika, ktorá spracovala medenú rudu, ťaženú neďaleko v hore, domácimi nazývanej Misdag, teda v preklade Medená hora. Priamo „do deja" zapojili svojho brata Wernera, v tom čase už známeho vynálezcu. K tomu, že Werner bol ochotný zostať a pôsobiť v týchto odľahlých miestach prispelo možno aj to, že práve v tom čase v roku 1865 mu zomrela manželka. Určite k tom prispelo aj to, že Wernerovi sa toto miesto veľmi zapáčilo. Vo svojich zápiskoch napísal, že „podľa legendy malebná dolina rieky Šemkir bola miestom pozemského raja".

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Obrázok blogu

Firma sa úspešne rozvíjala tak, že bolo treba uvažovať o rozšírení. Nová fabrika vyrástla v 30 km vzdialenej dedine Galakend. Aby ťažba a spracovanie rudy boli efektívnejšie, bolo potrebné riešiť prepravu z Galakendu do Gädäbäy. V iných podmienkach by to bola len otázka času na realizáciu prístupovej cesty, avšak treba si uvedomiť, že tieto aktivity Siemensovcov sa realizovali v nadmorskej výške 1600 metrov v horskom prostredí. Preto keď v roku 1879 na berlínskej výstave predstavil Werner Siemens model svojej „Gädäbäyskej horskej úzkokoľajky" , vyvolalo jeho riešenie senzáciu. Senzáciu vyvolalo aj u miestneho obyvateľstva, keď už v roku 1884 prechádzal v týchto mimoriadne náročných skalných svahoch prvý vláčik. Domáci to považovali za zázrak.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Železničná prevádzka bola zahájená s dvoma lokomobilmy, ktoré neskôr nahradili 4 parné rušne. Vláčik vozil v jednom smere suroviny do fabriky a do bane a v opačnom smere vozil vyťaženú rudu.

Horská úzkorozchodná železnica bola takýmto spôsobom využívaná až do roku 1940, kedy bola prevádzka na Gädäbäyskej úzkokoľajke definitívne ukončená.

Stopy po tejto unikátnej úzkokoľajke možno nájsť ešte aj dnes po 130 rokoch. Na väčšine úsekoch možno ešte i dnes vidieť kade sa trať vinula . Sú zachované násypy i zárezy tohto smelého inžinierského diela.

Obrázok blogu

Ale určite najzaujímavejšie i najkrajšie sú kamenné klenbové mosty, ktoré zostali vo veľmi dobrom stave až do dnešných dní.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Pri našom putovaní za touto technickou pamiatkou sme začali hneď za mestečkom Gädäbäy, ktoré je dnes okresným mestom. Tu bol začiatok 31 km dlhej trate z Gädäbäy do Galakendu, kde sa nachádzali šachty. „Privítal nás" neveľký kamenný mostík, vďaka ktorému sme zaregistrovali aj stopy po bývalej trase úzkokoľajky. Jediný zo zachovaných mostov je ešte dnes využívaný - hoci nie pre železničnú prevádzku, ale ako prístupová cesta pre miestne aktivity.

Obrázok blogu

Keďže pôvodná trasa úzkokoľajky sa stráca medzi domami dedinky Guzyurd, vydali sme sa za mostami do dediny Rustam Alijev. Krátka prechádzka po Rustam Alijeve očividne svedčí o tom, že „zlaté časy" za pôsobenia Siemensovcov sú nenávratne preč.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Cesta, ktorú sme si vybrali nás síce doviedla do „slepej uličky"...

Obrázok blogu

ale aspoň sme v diaľke zazreli "náš most".

Obrázok blogu

Na druhý pokus sa nám podarilo priblížiť sa blízko k mostu, ale aj tak sme sa znovu dostali do „slepej". Tentokrát sme zastavili rovno vo dvore. Ďalej cesta nepokračovala...

Obrázok blogu

Určite sme neboli prvými nepozvanými hosťami v tomto dome, lebo domáci pán ako keby nás už čakal. Bez nejakých veľkých vysvetľovaní nás pozval na prechádzku k mostom. Hneď v úvode našej prechádzky k mostu sme mali možnosť zaregistrovať v akom ťažkom skalnatom a svahovitom teréne naprojektovali a vybudovali Siemensovci túto železničku.

Obrázok blogu

Už z diaľky sme mohli obdivovať krásnu štíhlu líniu kamenného klenbového mosta, ktorý som si pre seba nazval Rustam 2, podľa dediny, v ktorej sa most nachádza.

Obrázok blogu

Most je vysoký okolo 15 metrov . Okrem toho, že je vysoký je postavený v oblúku.

Obrázok blogu

Úzkorozchodka mala rozchod 750 mm a tak most je ani nie dva metre široký. Pri mojej fóbií z výšok som mal čo robiť, aby som cez tento most prešiel. Ja by som určite nemohol robiť rušňovodiča na tejto trati, lebo ten pohľad pri vjazde na most by som asi nezvládal.

Obrázok blogu

Náš sprievodca nám vďačne poukazoval stopy, ktoré zostali v skalách ešte z čias budovania kamenných zárezov.

Obrázok blogu

Cez most a kamenný zárez sme sa dostali k ďalšiemu, tentokrát menšiemu a rozbitejšiemu mostu Rustam 3.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Ako nám vysvetlil domáci sprievodca, zvyšnú časť mosta zvalila voda pri povodniach.

Obrázok blogu

Rustam 3 je nižší most a tak môžeme lepšie obdivovať majstrovské dielo kamenárov, ktorí vyskladali mostovú klenbu. Bez akejkoľvek údržby vyzerá konštrukcia mosta ako keby bola postavená len pred pár rokmi.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Pokochali sme sa nádherným prostredím i krásnou technickou pamiatkou a vydali sme sa na cestu späť. Po ceste nám ešte náš nový kamarát vysvetlil ako sa dostať k ďalšiemu mostu, ktorý je na druhom konci dediny, a ktorý som si pomenoval Rustam 1.

Už sme sa aj poďakovali a rozlúčili s našim sprievodcom, ale jeho pozvaniu na čaj sme nakoniec neodolali. V jednoduchých podmienkách svojho príbytku, nám tak ako je to v Azerbajdžane zvykom, za pár minút pripravili nielen čaj, ale aj ľahké ale chutné občerstvenie.

Obrázok blogu

Poďakovali sme ešte raz a vydali sme sa za Rustamom 1.

Obrázok blogu

Ten je zo všetkých 7 mostov, ktoré sa nám podarilo nájsť najvyšší a možno aj preto z môjho pohľadu najkrajší. Je vysoký okolo 20 metrov a znovu je trasovaný v oblúku.

Obrázok blogu

Je zasadený do krásnej scenérie a pri popoludňajšom slnku bol nádherný.

Obrázok blogu

Rozhodli sme sa, že sa pokúsime dostať aj k ďalším trom mostom, ktoré sme z Rustam Alijev v diaľke nad dedinou zazreli.

Obrázok blogu

Po krátkej prestávke počas, ktorej Tono na internete lepšie identifikoval cestu k ním, naše putovanie pokračovalo.

Pomerne ľahko sme našli na prvý pohľad nenápadné, no postupne zreteľnejšie pozostatky pôvodného železničného telesa.

Obrázok blogu

To nás bez problémov doviedli až k mostom. Sú tri za sebou.

Všetky tri sú v oblúkoch. Ten stredný z nich je najviac poznačený vekom, ale ešte stále ukazuje majstrovstvo svojich zhotoviteľov.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Úsek medzi mostami je vedený v odreze v ťažkom balvanitom teréne.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Pri zapadajúcom slnku obdivujeme krásnu scenériu okolitej prírody. Vžívam sa do úlohy rušňovodičov a hovorím si, že takúto krásnu scenériu dennodenne mali pred očami. Na tej prírode sa asi za tých 130 rokov veľa nezmenilo.

Obrázok blogu
Obrázok blogu

Hádam aj tie políčka, ktoré sú v nadmorskej výške 1600 metrov boli obrábané tak ako ťažko ich obrábajú ešte aj dnes.

Obrázok blogu

Slnko sa už vehementne ponáhľa schovať sa za štíty Malého Kaukazu a nám nezostáva len rozlúčiť sa s týmto krásnym krajom s takou záverečnou úvahou, že aj pri súčasných technických možnostiach by nebolo jednoduché postaviť v tomto teréne 31 km železničnej trate. O to viac sa skláňame pred týmto technickým skvostom a jeho tvorcami ktorí ho vybudovali pred 130 rokmi...

František Murár

František Murár

Bloger 
  • Počet článkov:  55
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Bežný "reprezentant generácie seniorov" Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu