Zákutia Kaukazu - Pevnosť Čyrag

Autor: František Murár | 10.11.2013 o 10:57 | (upravené 10.11.2013 o 12:05) Karma článku: 10,13 | Prečítané:  856x

Azerbajdžan má veľmi bohatú a zaujímavú históriu. Iste za to vďačí aj svojej polohe. Leží na križovatke záujmov „veľkých". Stačí spomenúť len Ruskú ríšu, Osmanskú ríšu a Perzskú ríšu. A medzi takýmito „velikánmi" histórie leží neveľký Azerbajdžan. Čo je ale škoda,  že z tejto bohatej histórie sa dodnes zachovalo pomerne málo pamiatok. Ak sa napríklad povie u nás „historické pamiatky", tak medzi prvými sa nám vyjavia hrady a zámky.  Práve tie som očakával a hľadal aj tu - lež márne. Je ich tu naozaj málo.

Tóno „vykutral" na mape nejakú zrúcaninu hradu na západe krajiny - neďaleko Govlaru. Naša celodenná výprava však bola neúspešná . Zrúcaninu sme nenašli.  Aj mne sa pri mojom putovaní za pamiatkami okolia Šamachy nepodarilo pre krátkosť času nájsť už len torzo bývalého tamojšieho hradu.

Až konečne nedávno sme úspešne našli a navštívili Gala Alti - teda Pevnosť šesť, na severe krajiny.

28.JPG

Pravdu povediac tentokrát sme išli už naisto, lebo Tóno pri svojich prechádzkach Azerbajdžanom už tie „štrapácie" s hľadaním zrúcaniny raz absolvoval.

Zaujímavé je aj to, že názov hradu sa v literatúre objavuje dvojaký - „Gala alti" , teda v preklade „Pevnosť šesť", alebo „Čyrag gala" teda v preklade „ Lampášová pevnosť".

To prvé pomenovanie je asi len zjednodušením, pretože „Gala Alti" je názov dediny, ktorá leží rovno pod bývalým hradom. Správnejšie zrejme bude „Čyrak gala", pretože hrad v dávnej minulosti okrem iného plnil aj funkciu akéhosi majáku na pevnine.

Cesta k pevnosti  je aj v súčasnosti  „utajená". Nikde ani len náznak informácie. Ešte aj na poslednej odbočke už len pár sto metrov od hradu nájdete len šípku, ktorá pozýva na čaj, alebo kávu.

30.JPG

Okrem informácií „nasatých"  z kníh, alebo internetu, vždy veľmi dobre pomáha informácia získaná po ceste od domácich obyvateľov. Po skúsenostiach sa väčšinou obraciame na starších ľudí, ktorí ešte rozumejú i hovoria po rusky. Tento krát sme s tým problémy nemali, šli sme  naisto.

Krátko po odbočke z diaľnice pri meste Šabran sme sa miernym  stupákom dostali na akúsi náhornú plošinu. Pod nami sa už „rysuje" rozostavaná nová vodná elektráreň. 

3.JPG

Zaujme aj pomerne intenzívne obhospodárovaná pôda. Keďže je jeseň miestni farmári spracovávajú pôdu  a sejú oziminy. Hoci zrúcaninu hradu vidíme rovno pred sebou a tým smerom vedie aj naša poľná cesta, na moje prekvapenie Tóno pri najbližšej poľnej križovatke zabočil doľava. Ako sa neskôr ukázalo, pevnosť ako to už na celom svete býva je obyčajne prístupná len z jednej strany. Aj u „Čyrak gala" je to tak. Preto musíme okľukou obísť kopec a „zaútočiť" na hrad zo zadnej strany.

4.JPG

Cestu na hrad teraz trochu komplikuje aj veľká stavba , asi skôr prestavba tunajšieho sanatória, ktoré sa nachádza rovno pod zrúcaninou hradu.

23.JPG

Liečia sa tu problémy s ľadvinami i zažívacie problémy. Keďže sanatórium je dnes jedným veľkým staveniskom, tak nás tam nepustia a turista putujúci k hradu si  musí nájsť obchádzku. Takto po cestách, ale hlavne „necestách" podhradovej dediny Gala Alti  sme sa vyšplhali až na lúčku neďaleko zrúcaniny.

"cesty-necesty" dediny Gala alti

12.JPG

... malá ukážka bývania v podhradovej dedine Gala alti...

14.JPG

Odtiaľ už len 5-7 minút pohodlnej a príjemnej prechádzky dubovým lesom a sme na hrade.

Predtým ale dobre padne rozhliadnúť sa a pokochať peknými scéneriami azerbajdžanskej jesene...

15.JPG

16.JPG

29.JPG

Prechádzka dubovým lesom osvieži.

11.JPG

V závere lesnej prechádzky sa nám  pomedzi konármi už ukazuje ešte aj dnes  "krásavica Čyrag gala"

13.JPG

18.JPG

27.JPG

Pevnosť „Čyrak gala" bola postavená v 4.- 6. storočí na vrchu kopca vo výške 1232 m nad úrovňou mora. Ak si uvedomíme, že more je vzdialené len niekoľko kilometrov, tak to prevýšenie je naozaj veľké. Aj výška aj konfigurácia okolitého terénu spôsobuje, že z hradu je veľmi dobrý rozhľad na všetky štyri strany. Preto podľa odborníkov tento hrad v dávnej minulosti slúžil hlavne ako rozhľadňa, teda dozorno -pozorovacie stanovisko.

6.JPG

Pevnosť „Čyrag gala" bola jedným z dôležitých bodov „obrannej prikaspickej steny". Národy blízkeho a stredného východu chránil pred nájazdami zo severu veľký Kaukaz. Medzi ním a Kaspickým morom však príroda vytvorila dostatočne rozsiahlu rovinu, ktorá poskytovala pohodlné možnosti obídenia kaukazských velikánov.  Táto rovina - v podstate časť územia dnešného Azerbajdžanu bola nazývaná Kaspické vráta. Nájazdy, bojovníkov zo šírych ruských a mongolských stepí využívali pre svoje zámery práve Kaspické vráta. Preto bol vybudovaný celý komplex obranných stavieb - „obranná prikaspická stena". Tvoril ju systém pevnostných stien vysokých až 9 metrov, v útrobách ktorých sa nachádzali priechodné chodby. Najsilnejšia takáto stena bola v Derbente, ktorý leží na území ruského Dagestanu. V tomto mieste boli totiž „kaspické vráta" - teda vzdialenosť Kaukazu od Kaspického mora, široké len okolo 3,5 km. Zato druhá „vlna" opevnení pri meste Šabran na území Azerbajdžanu mala dĺžku až 50 km, a spevnená bola 285 vežami. A práve na konci tejto opevnenej steny sa vypína pevnosť „Čyrak gala". Tretia „vlna" kaspickej steny bola už bližšie od „Čyrag gala" - je to stena pod Bešbarmagom so svojou pevnosťou na braliskách Bešbarmagu. Dnes z tejto pevnosti zostalo zachované  už len torzo.

Vľavo pod majestátnym Bešbarmagom učupené zbytky niekdajšej pevnosti...

1.JPG

2.JPG

Význam „Čyrag gala" bol hlavne v tom, že z neho bolo možné signálmi sa spojiť aj s opevnením v Dergente aj s opevnením na Bešbarmagu.

Dnes tu nachádzame už len malú časť, ktorá sa ešte našťastie zachovala. Pevnosť totiž mala 13 veží.

Jedna z veži, ktorej sa "podarilo prežiť" až do dnešných dôb...

7.JPG

 My dnes môžeme obdivovať predovšetkým hlavnú vežu, ktorá sa nachádza na najvyššom mieste a preto slúžila ako rozhľadňa.

19.JPG

Služba tu bola nepretržitá a v prípade nebezpečenstva, či nejakých mimoriadností sa odtiaľ dohodnutými signálmi v noci pomocou ohňa, cez deň pomocou dymu, informovali ďalšie stanoviska o blížiacom sa nebezpečenstve. Hrúbka stien pevnosti bola 2 - 5,2 metra.

...žiaľ už len časť hrubých múrov Čyrag gala pretrvala veky...

8.JPG

Záverečná časť  "dobíjania pevnosti" je občas ešte aj dnes "dosť náročná"...

20.JPG

21.JPG

Dostávame sa až na bývalé nádvorie pod hlavnou vežou...

22.JPG

... pohľad z hora na podhradie, novú priehradu i v diaľke modravé Kaspické more je nádherný...

24.JPG

Pre pevnosť veľkou výhodou bolo, že neďaleko hlavnej veže bol výdatný prameň, ktorý iste zohral veľkú úlohu pri tom, že pevnosť nebola nikdy dobitá.

Dostatku vody a výhodnej polohe na  neprístupnom skalisku zrejme hrad vďačí za to , že nebol „dobitý" ani takými vojskami, ako boli vojská Alexandra Macedonského, ani nájazdami Mongolov, či Húnov.

Svoju pozorovateľskú funkcie pevnosť  plnila do 18. storočia. Od tej doby je nevyužívaná a postupne chátra.

Ešte stále je však v „takej kondícií", žeby si zaslúžila, aby bola reštaurovaná.

Pri ceste späť naša cesta viedla cez ropné polia.

... ťažné veže v blízkom okolí v hojnom počte dávajú vedieť, že sme na bohatom území...

17.JPG

9.JPG

Ako vidieť blízke okolie „Čyrag gala" je veľmi intenzívne využité - poľnohospodárstvo, vodná elektráreň, liečebné sanatórium i ťažby ropy.

Akosi mimovoľne sa ponúka myšlienka, že tak bohaté okolie hádam za nejaký čas umožní zrekonštruovať aj „Čyrag gala", ako jedno z nie mnohých svedectiev histórie v tomto regióne.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?