Zákutia Kaukazu - vodopád Afurdža

Autor: František Murár | 20.10.2013 o 12:15 | (upravené 20.10.2013 o 13:34) Karma článku: 8,91 | Prečítané:  500x

Kaukaz ponúka aj v svojich stredných a nízkych polohách dostatok krásnych scenérii, hodných zhliadnutia. Nie div, že práve okolia miest na úpätí Kaukazu ako Šeki, Gebele, či Guba sú turistami najviac navštevované. Tých zákutí je tu neúrekom, ale cieľom našej jesennej prechádzky bol tentokrát vodopád Afurdža. Počasie sme „si vybrali" naozaj znamenité - krásne modré nebo a okolo 20 stupňov tepla. Čo viac treba - už len kochať sa krásnou jesennou prírodou...

Dedina Afurdža je od okresného centra Guby vzdialená necelých 30 km. Od Baku je to okolo 170 km. Pri  turistických prechádzkach v Azerbajdžane je vždy potrebná najprv príprava.  To v prvom rade znamená, že to krásne zákutie je treba najprv „objaviť". Sem tam v tom pomôžu aj nejaké turistické brožúrky, ktorých ale nie je veľa. Ale väčšinou najlepším pomocníkom a radcom je internet. Tak tomu bolo aj teraz. Ako obvykle Tóno vysnorí nejakú zaujímavosť a potom už len vystriehnúť voľný čas a počasie. Keď bol „na pľac" hodený návrh na vodopád Afurdža, tak nebolo čo rozmýšľať.  V Azerbajdžane je pomerne veľa vodopádov a ja som zatiaľ bol len pri jedinom - párový vodopád pri Laza.

Vodopád Afurdža patrí k tým pekným miestam Azerbajdžanu, kde nielen to cieľové miesto je pekné, ale zaujímavé a pekné sú tiež prístupové cesty k ním. Naviac aj Afurdža je veľmi dobre prístupná motorovým vozidlom, či tiež autobusom. Samozrejme cestu si treba vyhľadať. Nejaké pútače, alebo informačné tabule vedľa cesty - to tu zatiaľ nie je...

Podobne ako cesty do Lahiča, alebo na Chynalik, aj tu vstupnou bránou je priesmyk, alebo kaňon. Tengaltský priesmyk nie je síce taký dlhý a ani taký „pekný", ako tie vyššie spomínané, ale napriek tomu zaujme.

DSC_4337.JPG

DSC_4339.JPG

DSC_4420.JPG

DSC_4335.JPG

Celý priesmyk je hlboký okolo 200 metrov. Na jeho dne sa kľukatí divoká riečka Vəlvələčaj. Väčšinu roka je síce pokojná, ako pri našej návšteve, ale svahy úzkej cesty, ktorá sa kľukatí hneď vedľa nej by mohli povedať svoje.

DSC_4334.JPG

DSC_4419.JPG

Našťastie cestári celkom veľkoryso spevňujú strmé svahy cesty, takže v blízkej budúcnosti asi spolužitie cesty s riečkou bude „idylickejšie". V Tengaltskom kaňone sa oplatí trochu zotrvať a pokochať sa majestátnymi braliskami.

DSC_4333.JPG

DSC_4418.JPG

Ale kaukazská príroda ponúka svoje čaro aj ďalej. Po vyjdení z priesmyku ako keď otvoríte okno dokorán a pred vami je malebná jesenná scenéria.

DSC_4413.JPG

DSC_4414.JPG

DSC_4349.JPG

Cesta začína stúpať, ale o to viac sa otvára výhľad na široké okolie s končiarmi Veľkého Kaukazu v pozadí.

DSC_4319.JPG

DSC_4325.JPG

Zvýšujúci turistický záujem o túto oblasť láka aj investorov...

DSC_4330.JPG

Ale my sa kocháme idylkám, ktoré ponúkajú podkaukazské dedinky...

DSC_4321.JPG

A sme v dedinke Afurdža, v cieli našej cesty. Nie síce úplne, pretože nám treba ešte nájsť hlavný cieľ, ktorým je afurdžanský vodopád. Stúpame pomaly vyššie a vyššie v nádeji, že jeden z najvyšších azerbajdžanských vodopádov bude aj nejako označený. Naša nádej ako už mnohokrát pri takýchto prechádzkach, nebola úspešná. Jedna stará ošumelá smerovka ukazovala smer ku „kafejne", tak sme jej uverili a vybrali sme si túto trasu. Lenže cesta sa aj naďalej  rozdeľovala do rôznych smerov a tak sme nie raz zostali v pomykove. Tá ošumelá smerovka hlásala, že ku „kafejne" sú 3 kilometre. Niekde v polovici sme predbiehali pešiu skupinku dôchodkýň z Baku, ktoré evidentne toho už mali dosť. Veď prevýšenie na tých posledných 3 kilometroch je okolo 200 metrov. Tak sme 4 z nich zobrali do nášho auta. Ostatné, spolu so sprievodcom pevne dúfali, že cieľ výstupu - teda vodopád je už neďaleko. Lenže nebol . Aj posledný kilometer, ktorý sme absolvovali už po „gruntovoj", teda po poľnej ceste, bol riadne do kopca a nebol orientačne o nič lepší. Absolútne žiadna smerovka, alebo znak. Nanešťastie ešte aj pri tých zopár domoch, ktoré sme míňali nikto nebol, tak sme to riskli.  Keď cesta pred nami začala klesať, tak sme „uverili" našim „súputničkám", že to nebude ten správny smer. Vrátili sme sa teda k poslednému domu a tam sme sa dozvedeli, že sme išli správne.

DSC_4354.JPG

Potom už nebol problém to zabsolvovať ešte raz a boli sme v cieli...

Tajne som dúfal, že tá „kafejna" bude otvorená a ja si s chuťou dám pravý azerbajdžanský čaj. Aj táto moja nádej „zomrela" veľmi rýchle - po rekognoskácii terénu. Neveľká „kafejna" tam síce stojí, aj s typickými prístreškami na sedenie, ale keďže je už po sezóne, tak všetko je pozamykané a prázdne.

DSC_4401.JPG

DSC_4359.JPG

Hlavne, že sme dobre došli.

Vodopád Afurdža je vysoký okolo 85 metrov. Nie je síce najvyšším vodopádom v Azerbajdžane, ale patrí medzi veľmi návštevované. Voda padá do údolia neveľkým potôčikom, pravda to závisí od počasia a ročného obdobia.

DSC_4357.JPG

Svoju cestu nadol potôčik neabsolvuje len voľným pádom, ale „poskakuje si to" z brala na bralo.

DSC_4368.JPG

V spodnej časti sa vodopád  rozprestrie do širokého závoja, za príjemného šumu dopadá na skaliská a pokračuje ako potôčik, ktorý sa vlieva do spomínanej riečky Vəlvələčaj.

DSC_4375.JPG

Voda vodopádu je priezračne čistá a studená. V Kaukaze to nie je až také samozrejmé. Veľa horských potokov, ktoré stekajú zo svahov Kaukazu majú takú sivozelenú farbu, čo je spôsobené horninami, ktorými pretekajú.

Tá čistá a studená voda, to nezostalo len tak nepovšimnuté. Domáci si hore z prameňa sťahujú vodu do svojich príbytkov - len tak vo voľne visiacich trúbkach. Vyzerá to teda všelijako, ale zrejme účel svätí prostriedky. Podľa domácich zdrojov je v desať kilometrovej zóne okolo vodopádu Afurdža až 40 prameňov .

Chodník pod skaliskom vodopádu poskytuje dobré miesto na pokochanie sa, či krátku meditáciu v doprovode jemného šumu padajúcej vody. V lete je určite príjemným útočišťom pred letnými horúčavami.

DSC_4366.JPG

Ako bonus, vedľa chodníka obrovské bralisko odkrýva „vzorku" svojho bytia. Krásne, ako na výstave poukladané tehličky...

DSC_4372.JPG

DSC_4373.JPG

Na záver prehliadky predsa len bol aj čaj. Naše „súputničky" z Baku nás pohostili svojim „termoskovým" čajom i chutnými koláčikmi. Zato, my sme ich zviezli až dole k ich autobusu.

Výlet k vodopádu Afurdža bol v takomto príjemnom jesennom počasí nenáročným, ale príjemným spestrením bežného azerbajdžanského života...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?