... posadiť strom ...

Autor: František Murár | 10.3.2013 o 12:08 | (upravené 17.3.2013 o 15:23) Karma článku: 12,42 | Prečítané:  502x

V jednom z propagačných materiálov pre zahraničných návštevníkov  sú uvedené aktivity, ktoré by žiadny návštevník Azerbajdžanu nemal vynechať. Popri návšteve najznámejších turistických lákadiel je tam uvedené aj „úloha" posadiť strom v Azerbajdžane. Keďže sa mi vcelku úspešne darí postupne navštevovať hlavné turistické zaujímavosti, tak som si povedal, že naozaj by bolo dobré nejaký strom v Azerbajdžane posadiť. Podvedome som si tipoval niektoré lokality, kde by to bolo vhodné i možné zrealizovať. Ako to už v živote býva, náhoda zariadila všetko úplne ináč...

Vrátim sa najprv k tej „úlohe" - posadiť strom. Na prvý pohľad vyzerá možno neobvykle, ale teraz, poznajúc Azerbajdžan bližšie, vidím túto úlohu úplne z iného uhla. Azerbajdžan na veľkej časti svojho územia „je holý" - bez zelene, bez lesného porastu, bez stromov. Tento deficit si zrejme už pri vzniku nového Azerbajdžanu nové vedenie uvedomilo a jednou z vládnych priorít teda už asi 20 rokov je systematické „ozelenenie" krajiny formou výsadby stromov. Dá sa povedať, že v priebehu celého roka je možné vidieť hlavne okolo ciest výsadbu stromových pásov.

P3092213.JPG

Ak chcú aby stromy prežili, tak všetky tieto nové stromoradia sú priebežne po celý rok zavlažované systémom hadíc naťahaných pozdĺž každého vysadeného radu stromov.

P3092215.JPG

Pre nás dnes už exoticky vyzerá, keď vidíme ako taký budúci lesík vybudoval nejaký závod (pravdepodobne v rámci splnenia nejakého záväzku k výročiu ...) a pekne je vyznačené tabuľkami s názvom cechu, ktorý označenú časť vysadil a udržiava.

P3092206.JPG

P3092203.JPG

A teraz k tej „náhode",  ktorá mi umožnila neplánovite si splniť úlohu posadiť v Azerbajdžane strom. Tou „náhodou" boli naši Slováci, ktorí tu pôsobia v charitatívnych programoch. Stretnúť Slováka v Azerbajdžane je vždycky (myslím, že obojstranne) milá udalosť. Tak tomu bolo aj pri stretnutí s Ajkou a otcom Štefanom, s ktorými som si dal „rande" v jedno nedeľné dopoludnie. Posedeli sme v priestoroch charitatívneho centra Maryam, ktoré spravujú naši rodáci.  Nebudem teraz opisovať ich bohatú činnosť, lebo jednak som sa s ňou oboznámil len veľmi zbežne a hlavne nestačil by mi na to jeden príspevok. Z pohľadu dnešnej témy je dôležité to, že ma pozvali na jednu zo svojich aktivít - sadenie stromčekov. To som nemohol odmietnúť.

8.marec je v Azerbajdžane štátny sviatok „Qadinlar günü - Deň žien". Dobrý termín a prognostici predpovedali aj pekné počasie. S tým dátumom to celkom vyšlo, ale s počasím len na polovicu. Deň bol síce bez jediného mráčka, ale Baku nám ukázalo prečo ho volajú tiež „veterné mesto". Poďme však po poriadku. Účastníci „brigády" boli na azerbajdžanské pomery mimoriadne presní. V zmysle azerbajdžanského hesla „každá veľká práca začína dobrým čajopitím" sme si dali ranný dúšok . Tentokrát bolo „čajopitie" spojené so vzájomným zoznamovaním sa účastníkov . Zišlo sa nás osemnásť dobrovoľníkov. Už „čajopitie" ukázalo, že jeden dorozumievací jazyk nepostačí. Ku vzájomnému dorozumeniu sa sme ich potrebovali päť - azerbajdžanský, ruský, anglický, slovenský a český. Nijako to však neubralo na intenzite rozhovorov, pretože takmer všetci účastníci to zvládali v dvoch, troch i štyroch jazykoch. Organizátori podujatia obdivovali krásnu slovenčinu nášho domáceho kolegu Eldara a naopak my sme s obdivom sledovali plynulú konverzáciu otca Martina v azerbajdžanštine.

Najťažšie to mal Kim, ktorému bolo treba tlmočiť hlavne v angličtine.

DSC_4326.JPG

Štúdiu mapy pre presun na miesto výsadby šoféri jednotlivých posádok venovali dostatočnú pozornosť.

DSC_4287.JPG

Ako sa neskôr ukázalo - celkom to nestačilo, lebo jedna posádka sa v spleti „abšeronského bludiska" stratila a trvalo hodnú chvíľu kým dorazili „na bojisko". Paradoxne sa zatúlala práve posádka vedená našim domácim znalcom terénu - Eldarom. Hoci je treba poctivo uviesť, že na „veternej hore", ako som miesto výsadby neskôr nazval - ešte v živote nebol.

Mojim cieľom bolo splniť si úlohu a posadiť strom. To som však netušil, že my ideme zakladať nový ovocný sad. Keď som zbadal kopu stromčekov a dozvedel som sa koľko ich je tam, tak môj elán dostal silnú trhlinu. Úloha znela - posadiť tristo stromčekov!!!  Našťastie ostatní spolubojovníci sa aj naďalej správali veľmi optimisticky a to mi vrátilo chuť do práce. Pre mňa bolo veľmi zaujímavé sledovať ako celý tento deň prebiehali práce.

DSC_4296.JPG

DSC_4298.JPG

DSC_4300.JPG

DSC_4302.JPG

Zišiel sa kolektív ľudí, ktorý bol v takom zložení prvý krát, robila sa práca, ktorú väčšina z týchto ľudí robila prvý krát a ešte k tomu priebeh prác nikto oficiálne neviedol. Ono to proste šlo akosi samo - na počudovanie a v rozpore so všetkými metodickými poučkami o riadení prác. Naozaj som si zgustol ako som sledoval ten pohyb ľudí. Veľmi to pripomínalo mravenisko. Zvonku to vyzerá možno chaoticky, ale každý vie čo má robiť. Dvojice, či trojice sa akosi zaujímavo menili - v priebehu dňa asi robil „každý s každým". Dôležité však bolo, že ani jediný raz som nevidel aby nejaká skupinka si poklebetila, či dala si „cigaretovú pauzičku".

DSC_4305.JPG

DSC_4356.JPG

Vetrisko, ktorý nielen že nám robil problémy s naťahovaním pásma a šnúrky, ale hlavne nám vliezol až „pod kožu" nás predsa len okolo obeda „vyhnal na čaj". V dome vedľa nášho rodiaceho sa sadu nám ochotne pripravili čaj a ako je to v Azerbajdžane obvykle všetkých nás usadili rovno do „obývačky". Čuduj sa svete - my sme sa tam všetci „pohodlne" zmestili.

DSC_4322.JPG

DSC_4323.JPG

Pri čaji nám otec Štefan vysvetlil základné ciele tejto akcie.

DSC_4324.JPG

Aj v Azerbajdžane podobne ako u nás majú problém so zaradením detí z detských domovov po dovŕšení veku dospelosti. Preto v rámci jednej z aktivít Centra Maryam chcú pripraviť pre niekoľko mladých ľudí podmienky pre vytvorenie akejsi farmy, kde by títo ľudia našli nielen strechu nad hlavou, ale aj nejaký zmysluplný program , ktorý by ich mohol aj uživiť. Založenie sadu je len jeden z prvých krokov na tejto náročnej ceste.

Rozrobená práca však čakala a tak sa pokračovalo.

DSC_4320.JPG

DSC_4349.JPG

Ešte zopár minút spestrenia si dňa s tunajšími koníkmi a potom každý k svojim jamkám.

DSC_4309.JPG

DSC_4312.JPG

DSC_4328.JPG

DSC_4315.JPG

Ajke sa ušlo rozvážať slepačí trus ...

DSC_4350.JPG

Kým sa s celodenným veterným doprovodom slnko zohlo až k naprotivnému kopcu bolo zasadených dvesto tridsať stromčekov. Jablone, slivky, dula, aiva, tut...

DSC_4361.JPG

... a je to ...

DSC_4378.JPG

Všetci s úľavou si vypočuli rozhodnutie otca Štefana, ktorý po krátkej porade s budúcim správcom sadu vyhlásil, že zvyšných sedemdesiat stromčekov bude posadených nabudúce.

DSC_4384.JPG

Ešte skupinová fotografia na záver dňa...

DSC_4367.JPG

Nikto z prítomných neodmietol pozvanie na druhé „čajopitie" do zeleného domu na veternej hore. A už vôbec nikto neodmietol lahodné nátierky , ktoré priniesli Ajka s Anežkou. Naopak - chutili lepšie ako vyberané menu v niektorej z vychýrených bakinských reštaurácií.

DSC_4358.JPG

Na konci dňa sme mohli skonštatovať, že „ovocný sad sa narodil". Poriadne „vyfúkaných" nás nikoho nenapadlo dať aj meno nášmu spoločnému dielu.

Teraz s odstupom času som si ho pre seba  nazval   „S O S" . Toto netradičné pomenovanie má dva významy. Ten prvý skrýva zámer Centra Maryam podať pomocnú ruku  mladým ľuďom, v čase keď títo vysielajú do svojho okolia to povestné SOS - pomôžte nám... Druhý význam „SOS" je skratka „Slovenský ovocný sad". Zakladali ho síce ľudia piatich národností, no verím, že ostatní by s týmto názvom súhlasili...

Takto sme si nielen ja, ale všetci zahraniční účastníci splnili azerbajdžanskú „úlohu" - posadiť strom v Azerbajdžane. Ajke sa to podarilo v poslednej chvíli, pretože už o mesiac sa po štyroch rokoch pôsobenia v Azerbajdžane vracia domov na Slovensko...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?