Turizmus v plienkách

Autor: František Murár | 2.3.2013 o 11:11 | (upravené 2.3.2013 o 11:54) Karma článku: 10,68 | Prečítané:  541x

Chyzy je okresné mestečko necelých 100 km vzdialené od Baku. Už tá relatívne malá vzdialenosť  je dobrým  predpokladom pre rozvoj turizmu. Chyzy totiž proklamuje svoj veľký záujem o rozvoj turizmu vo svojom okolí. Vybral som sa teda na prehliadku - tohto regionu. Našťastie nie som komisár nejakej hodnotiacej komisie, aby som musel hodnotiť stav pripravenosti regionu na „príliv" turistov. Len som sa po regione poprechádzal...

Hneď v úvode si dovolím poznámku, že pozerajúc na to „našimi" očami - jednoduché konštatovanie, „ešte veľa roboty Vás čaká". Na druhej strane pri veľkom „pretlaku" turisticky silných a pripravených regionov, ktoré len napríklad Európa ponúka, môže byť práve tá nepripravenosť  a dajme tomu „prirodzené prostredie"  lákadlom pre určitú skupinu turistov.

Nehovoriac o tom, že region Chyzy nepatrí medzi najnavštevovanejšie oblasti Azerbajdžanu. Je to len region, ktorý by chcel turistom viac ponúknuť z toho čo vo svojom okolí má.

Chyzy  je neveľké okresné mestečko uložené opäť na vrchole kopcov - práve tu začínajúceho Kaukazu. 

DSC_5392.JPG

Už samotná nadmorská výška  okolo 700 m n.m. však naznačuje, že to nebude nijaké vysokohorské stredisko. Aj  keď Chyzy uvádza, že najväčším lákadlom v „boji o turistov" je to, že je to rodisko básnika Džabarlyho, predsa len zahraničnému turistovi meno jedného z najznámejších azerbajdžanských literátov nič nehovorí.  A tak kľudne sa môžeme dostať ku pravému bohatstvu tejto oblasti - a tým je tunajšia príroda. Hoci Chyzy leží v tej časti Azerbajdžanu, kde hnedá a sivá farba je dosť chrakteristická pre výzor krajiny, predsa len zájdete akoby za roh a nájdete tu Národný prírodný park „Alti agač" , teda „Šesť stromov" . Už to, že tu nájdete zelené lesy pôsobí v tomto regione povzbudzujúco. Vstup do Národného parku je „vybavený" vstupnou bránou s kontrólnym stanovišťom.

DSC_5394.JPG

Aj som mal obavu, či ma pustia do národného parku, ale možno preto že bola sobota vrátnica bola opustená a ja som sa bez problémov  „prešmykol" na územie Národného parku. Moja návšteva regionu bola v zime a tak som si nemohol vychutnať  čaro „Altiagačského národného parku". Žije tú aj niekoľko druhov živočíchov, ktoré patria na listinu ohrozených druhov.

Aj samotná asi 30 km dlhá dolina vedúca do Chyzy je pre nás zaujímavá . Holé kopce začínajúceho Kaukazu sú pre nás dosť fotogenické. 

DSC_5379.JPG

DSC_5386.JPG

DSC_5453.JPG

DSC_5459.JPG

Pre mňa je vždy záhadné ako na týchto holých a strmých stráňach sa môžu pásť kravy a ovce. A sú aj tu. Vedľa cesty do Chyzy je niekoľko malých fariem, ktoré už navonok svedčia o tom, že tu nežijú milionári.

DSC_5374.JPG

DSC_5381.JPG

DSC_5450.JPG

Perlou tejto doliny i celého regionu je určite „pásikavé pohorie", ktoré som už vo svojich rozprávaniach spomenul. 

DSC_4434.JPG

Druhým, z pohľadu Azerbajdžánu najvýznamnejším, lákadlom tohto regionu je zrejme BešBarmag - teda „Päť prstov". Skalisko, ktoré sa vypína nad okolitým terénom ako vystrčená ruka zo zeme , je jedným z moslimských pútnických miest Azerbajdžanu. Je teda aj hodne navštevované.

DSC_4358.JPG

DSC_4407.JPG

DSC_4411.JPG

Úplne vzadu, akoby schovaná pred svetom je dedina pomenovaná rovnako ako národný park - teda „Altiagač". Jedno z vysvetlení pre toto pomenovanie je veľmi prozaické. Táto dedina leží na trase „hodvábnej cesty" - čo v dávnej minulosti bola obchodná cesta  spájajúca stredný východ s veľkým Ruskom. V tej dobe bola tunajšou jednotkou dĺžky „jeden agač", čiže „jeden strom". Na počudovanie táto jednotka dĺžky predstavovala asi dnešných 7 kilometrov. Z dnešného Altiagača do najbližšieho väčšieho centra - do Šamachy je 42 km , čo je vo vtedajších mierach „šesť agačov - stromov". Údajne je, alebo bol na tejto ceste každých sedem kilometrov vysadený jeden strom - ako naše dnešné kilometrovníky vedľa cesty. Či to je ešte aj teraz, to som najmä z dôvodu stavu terajšej cesty radšej nezisťoval.

Altiagač je známy aj tým, že tu žijú „molokani" - jedna z menšín Azerbajdžanu.  Asi málokto vie, že aj Azerbajdžan patril v časoch Veľkého Ruska, ale aj neskôr Sovietského zväzu medzi „odkladacie miesta" pre nepohodlných . Všetci vieme, že vyššie spomínané režimy svojich neprajníkov, alebo inak nepohodlných ľudí „odkladali" na Sibír. Ale aj Kazachstan a Azerbajdžan boli na to hojne využívané. Pre pohodlný život veľmi neprajné a od hlavných centier vtedajšieho sveta veľmi vzdialené lokality Azerbajdžanu boli na to ako stvorené. Molokani boli jednou z odnoží ruskej pravoslávnej cirkvi. Práve to, že si dovolili vytvoriť vlastnú, hoci kresťanskú cirkev, ktorá uznávala svoje pravidlá, z nich urobilo vyhnancov a ocitli sa aj v Azerbajdžane. Aj tu ich nedali spolu, ale sú roztrúsení po celom Azerbajdžane.  Dnes ich prítomnosť  pripomínajú najmä názvy dedín Ivanovka, Saratovka, Slavjanka a podobne. V Altiagači ich prítomnosť pripomína aj zvon, ktorý jediný sa zachoval z bývalého kostola a ktorý je vystavený v tejto dedine.

DSC_5427.JPG

Okolie zvona však naznačuje akú úctu a význam tejto cennej relikvii  a spomienke na svojich predkov dáva (lepšie povedané nedáva) súčasná generácia.

DSC_5428.JPG

Hoci aj tu je zopár nových , a na dnešný  spôsob najmä honosných domov, predsa len celkový dojem pri prechádzke dediny nie je optimistický. 

DSC_5424.JPG

DSC_5402.JPG

Symbolika - vpravo staré, už neslúži - vľavo nové, ešte neslúži

DSC_5413.JPG

DSC_5397K.JPG

DSC_5407.JPG

DSC_5417.JPG

DSC_5425.JPG

DSC_5437.JPG

Z rozprávania jedného z obyvateľov dediny som  trochu pochopil prečo je v dedine toľko starých a neudržiavaných domov.

DSC_5433.JPG

Aj Altiagač patrí medzi dediny, z ktorých mládež v hojnom počte odchádza . Ich obľúbenou cieľovou destináciou je Rusko, ale aj nie tak ďaleké Baku a Sumgajit. To, že v tunajšej škole sa už dnes neučí ruský jazyk je len ďalší dôkaz o tom, ako si dnešní „molokani" vážia svoju minulosť.

Centrum regionu - mestečko Chyzy pripomína skôr väčšiu dedinu, ktorá však má všetky „atribúty mesta"  ( nemocnica, banka, nejaká stredná škola a hlavne Park Heydara Alijeva...)

DSC_5439.JPG

DSC_5440.JPG

To by bolo z prechádzky po regione Chyzy všetko...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?