Daškesan - Mesto na kopci.

Autor: František Murár | 17.2.2013 o 12:08 | (upravené 17.2.2013 o 13:29) Karma článku: 13,70 | Prečítané:  455x

Moje túlavé topánky ma priviedli na juhozápad krajiny do Daškesanu.  Nebola to úplná náhoda. Po návšteve viacerých horských dedín som bol zvedavý ako vyzerá také mesto v horách.  Mesto Daškesan toto kritérium spĺňalo. Najvyššie položené domy v tomto meste ležia v nadmorskej výške okolo 1800 m.  Porovnávajúc  so Slovenskom je to  tak  približne na úrovni Skalnatého plesa.  V Azerbajdžane je to zrejme najvyššie položené okresné mesto. Keďže sa nachádza už v pohorí Malého Kaukazu, tak o pekné prírodné scenérie tu nie je núdza. Aj preto toto rozprávanie je bohatšie doplnené fotozábermi .

Daškesan leží len 36 km južne od druhého najväčšieho azerbajdžanského mesta Gandže.  V priebehu tých 36 kilometrov je treba prekonať výškový rozdiel takmer 1200 metrov. Cesta plynule stúpa  údolím riečky Koškarčay, kde sa o priestor poctivo delí so železničnou traťou.

DSC_4902.JPG

DSC_4905.JPG

DSC_4909.JPG

DSC_4906.JPG

Aby toto „bratské"  spolužitie vôbec mohlo vzniknúť bolo potrebné vybudovať niekoľko mostov, či nadjazdov.  Tieto skvostné  pamätníky stavbárskeho umenia minulého storočia ešte aj dnes dotvárajú ráz tejto  peknej doliny.

DSC_4896.JPG

DSC_4912.JPG

DSC_4917.JPG

Zachoval sa tu aj staručký klenbový cestný most na starej ceste, ktorá už nie je využívaná. Most je zachovaný ako technická pamiatka.

DSC_5424.JPG

Dolina je pomerne husto osídlená.  V minulosti žila v tejto oblasti dosť početná menšina arménskeho obyvateľstva. Etnické „čistky" počas vojny  pred dvadsiatimi rokmi však úplne zmenili osídlenie tejto oblasti. Arméni museli odísť do Arménska a naopak Azerbajdžanci vyhnaní z Arménska osídlili tieto dediny. Jedným zo symbolov takejto „etnickej výmeny" je dedina Bajan, ležiaca tak na pol ceste medzi Gandžou a Daškesanom.

DSC_5373.JPG

Táto rozsiahla dedina s vyše 3000 obyvateľmi  zrejme toho pamätá veľmi veľa. Nájdete tu kaplnku z VIII. storočia, ešte z čias „albanského osídlenia" . K nej bol prilepený v roku 1863 kresťanský kostolík, ktorý využívalo vtedajšie arménske obyvateľstvo. Tento z vonku ešte celkom zachovalý kostolík dnes už nie je funkčný a využívaný je len ako obecný sklad. 

DSC_5429.JPG

DSC_5425.JPG

Jeden z miestnych obyvateľov, ktorý nám otvoril kostolík nám ochotne porozprával autentické zážitky spred 20 rokov, kedy došlo k „výmene"  obyvateľov Bajanu.  Pre nás je ťažko čo i len predstaviť si takúto situáciu. No boli to ťažké časy...

DSC_5440.JPG

A ako sme videli v dedine, aj dnešná doba im „manu z nebies"  neponúka. Poďme teda na malú prechádzku po uličkách Bajanu.

DSC_5426.JPG

DSC_5447.JPG

DSC_5448.JPG

DSC_5450.JPG

My však pokračujeme ďalej v prechádzke po Daškesanskom okrese. Bez nejakých náročných stúpaní sme z ničoho nič pod mestom Daškesan.

DSC_4942.JPG

Naschvál  som použil výraz „pod", lebo Daškesan je vybudovaný doslova na vrchole hory. 

DSC_4952.JPG

Mesto je „dieťaťom  socialistickej industrializácie" - čiže povojnového spriemyselňovania, ktoré poznáme aj u nás. Hoci Daškesan existoval dávno pred druhou svetovou vojnou. Už v materiáloch z konca XIX. storočia sú uvádzané   dve Arménmi obývané dedinky : Dolný a Horný Daškesan.  Tie existujú aj dnes, ale ležia dole pod horou a teda pod mestom Daškesan. Motívom pre založenie nového mesta boli veľké ložiská železnej rudy a iných surovín, ktoré sa využívajú pri výrobe hliníka vo veľkom hlinikárskom  kombináte v neďalekej Gandži. V roku 1943 si na vrchole hory postavila svoju základňu neveľká geologická expedícia. O tri roky na to už začali na samom vrchole hory - na mieste  dočasnej geologickej základne, s výstavbou mesta a v roku 1948 už Daškesan dostal štatút mesta. Dnes mesto  a teda aj celú oblasť tiež zasiahol banícky útlm, čo je na prvý pohľad vidieť na odstavených zariadeniach kedysi veľkého baníckeho centra.

DSC_4954.JPG

Zrejme  oveľa viac pociťujú  tento útlm obyvatelia mesta. Samotné mesto nijako mimoriadne nezaujme. 

DSC_4965.JPG

DSC_4966.JPG

DSC_4963.JPG 

DSC_4973.JPG

DSC_4978.JPG

Aj "obyvatelia Daškesanu"  si opatrne obzerali cudzieho návštevníka

DSC_4970.JPG

Najkrajší je asi pohľad z najvyššieho miesta v meste dole do údolia...

DSC_4961.JPG

Prvé čo človeka napadne pri prechádzaní týmto mestom je zimná sánkovačka. Uličky mesta sú na to ako stvorené.  Ale v skutočnosti to tu v zime asi až také romantické nebude...

Je tu predsa len jeden monument, ktorý sa nedá prehliadnuť. Je to vysokánska socha, ktorá je umiestnená pri vstupe do mesta a pripomína klasické socialistické budovateľské umenie. Od domáceho „informátora", ktorý sa nám prihovoril zisťujeme, že v skutočnosti je to socha Medžnuna - dramatického hrdinu jedného z eposov najslávnejšieho azerbajdžanského básnika Nizamiho, ktorý žil v XII.storočí.

DSC_4983.JPG

Magda Medžnúnovi siahala akurát tak po kolená...

DSC_5549.JPG

Opúšťame „nudný" Daškesan a pokračujeme na juh,  trochu bližšie ku velikánom Malého Kaukazu. 

Pár kilometrov za mestom nachádzame mramorový lom. Vyzerá dosť zanedbane, ale zrejme sa v ňom ťaží.

DSC_5392.JPG

Aj tu , dalo by sa povedať „pánu bohu za chrbtom"  pulzuje život. Dediny sa rozširujú - výstavba rodinných domov , nakoniec ako po celom Azerbajdžane,  „prekvitá". Azerbajdžan nemá problémy s rastom populácie a tak početná súčasná mladá generácia potrebuje bývanie.  Počas obeda v Chošbulagu sa dozvedáme, že nie všetky domy stavajú len domáci. Dosť je tu už aj takých domov, lepšie povedané viliek, ktoré si majetnejšia vrstva  buduje ako letné sídla.

DSC_5554.JPG

No príroda je tu pekná. Posúďte sami...

DSC_5395.JPG

DSC_5405.JPG

DSC_5407.JPG

DSC_5412.JPG

DSC_5413.JPG

DSC_5420.JPG

DSC_5421.JPG

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?