Naftalan

Autor: František Murár | 1.2.2013 o 14:15 | (upravené 1.2.2013 o 14:55) Karma článku: 13,58 | Prečítané:  5352x

Že ste ešte nepočuli o Naftalane ? Nič si z toho nerobte, Nie ste sami. Ja som sa o tom tiež dopočul až tu v Azerbajdžane.

Prvým je názov mesta. Neďaleko druhého najväčšieho mesta v Azerbajdžane - Gandže, leží nenápadné malé mestečko Naftalan.  Toto mestečko by zrejme nikdy nevzniklo nebyť práve druhého významu slova „naftalan" a to je liečebná metóda, využívajúca  liečebné účinky nafty, ktorá sa v ojedinelej forme vyskytuje práve tu na západe Azerbajdžanu.

Keďže samotné mestečko Naftalan nezasluhuje nejakú osobitnú pozornosť, tak sa budem venovať len liečebnej metóde, lepšie povedané (keďže nie som lekár) okolnostiam okolo tejto metódy.

Najlepšie asi bude začať faktami. Tie hovoria, že v Azerbajdžane a v Chorvátsku  sa používa na liečenie inde vo svete nepoužívaná liečebná metóda „naftalanom". Naftalan  dostal aj prívlastok „hustá krv zeme". Je to jeden z ojedinelých ropných produktov, ktorý nemá tie vlastnosti, ktoré využívame napríklad v automobilovom priemysle, ale na druhej strane vysoká koncentrácia uhľovodíkov má liečivé účinky. Sú vlastne dva druhy naftalanu: čieno-hnedý, alebo zlatohnedý.  Podľa všetkého (táto moja informácia nemusí byť úplne presná) v Azerbajdžane sa vyskytuje čiernohnedý naftalan a v Chorvátsku zlatohnedý naftalan.

Využívajúc liečebné účinky naftalanu sa v Azerbajdžane lieči akolo 70 diagnóz. Sú to v prvom rade rôzne kožné problémy. Hneď za tým nasledujú reumatologické diagnózy.  Dobré prognózy sa dávajú liečeniu rôznych problémov pohybového ústrojenstva. Naftalan je využívaný dokonca pri gynekologických problémoch. Zvlášť v Chorvátsku je využívaný na  welness účely. Nie je účelom tu uviesť všetkých 70 diagnóz - na druhej strane sami poskytovatelia tejto metódy upozorňujú na to, aby sme v naftalane nehľadali všeliek.

Kvôli úplnosti je treba uviesť aj to, že liečenie naftalanom môže absolvovať len človek, ktorý nemá niektorú z chorôb, ktoré naopak naftalan urýchľuje. Sú to rôzne zápalové a nádorové  ochorenia, ochorenia krvi a iné, ktoré neumožňujú túto liečebnú procedúru prijímať.

V každom prípade, keby ste chceli vyskúšať liečebné účinky tejto metódy počítajte s tým, že sa podrobíte veľmi dôkladnej lekárskej prehliadke a až po nej bude rozhodnuté, či  môžete túto liečebnú metódu absolvovať. Ideálna procedúra trvá asi 20 dní, počas ktorých prijímate najčastejšie vaňovú formu naftalanovej procedúry.

Okrem vaňových procedúr sú veľmi populárne aj „naftalanove mastičky", ktoré si pochvaľujú najmä pri aplikácii na rôzne druhy kožných chorôb. Mastičky je v Azerbajdžane možné bežne kúpiť v lekárňach.

No a po týchto faktoch poďme trochu k histórii tejto liečebnej metódy. Vyzerá to tak, že je tak stará, že sa „nepodarilo zachovať jej rodný list". Počiatky využívania naftalanu naozaj nie sú zdokumentované a tradujú sa len vo forme legiend.

Uvediem jednu z nich.

Dnešný Naftalan sa v dávnej histórii nachádzal na trase karaván, ktoré prevážali tovar z Perzie do Ruska. V jednej z týchto karaván mali veľmi chorú ťavu, ktorá tak hlasito  „skuvíňala", až to vodcu karavány prestalo baviť a prikázal, aby vylúčili  túto chorú ťavu z karavány. Ideálna príležitosť sa im naskytla okolo dnešného Naftalanu, kde v tom čase sa nachádzali nepríjemne vyzerajúce i zapáchajúce močariská. Nech sa tá ťava napije z tej „brečky" - aspoň to  urýchli jej koniec. Tam ju aj nechali. Na počudovanie pri spiatočnej ceste našli ťavu v plnej kondícii.

Tento výjav z legendy   prekvapených kupcov z karavány keď našli zdravú ťavu dnes pripomínajú sochy v parku hotela Činar v Naftalane.

DSC_4872.JPG

Vyskúšali teda účinky tej „brečky"  a ukázalo sa, že naozaj má liečivé účinky. To bolo niekedy v 6. storočí. Ďalší - už zaznamenaný dokument je z 12. storočia.  Jeden z najviac uznávaných ľudí v Azerbajdžane - básnik a filozof Nizami, píše vo svojich dokumentoch, že veľké množstvo liečivého mazu  vyvážajú karavány z miest dnešného Naftalanu. Ďalší zapísaný dokument je možné nájsť v zápisoch svetoznámeho cestovateľa Marka Pola, ktorý v 13. storočí opisuje toto miesto ako tu zázračnou mazľavou hmotou sa liečia rôzne choroby.

V tom čase sa naftalan ťažil v kopaných jamách a ručne sa nosil v špeciálnych nádobach, tak ako to znázorňujú zase sochy v parku hotela Činar.

DSC_5364.JPG

Život išiel ďalej až prišlo 19. storočie - storočie technickej revolúcie. To so sebou prinieslo aj obrovský technický rozmach. Z ničoho nič sa do popredia dostala ropa, ako surovina vhodná na „rozhýbanie" vtedajšieho sveta.  Tak to videl aj nemecký podnikateľ Jaeger, ktorý v tom čase v Azerbajdžane pôsobil. V roku 1873 zakúpil pozemky, kde bol predpoklad ťažby ropy. Namiesto dovtedajšej  povrchovej ťažby začal využívať vrty.  Zažil však šok. Ropa, ktorú začal ťažiť „nehorela". Teda nebolo ju možné použiť na to, čo očakával - do rozbiehajúceho sa automobilového priemyslu. Našťastie pre neho nestratil hlavu, ale všimol si liečivých účinkov „jeho" ropy.  Začal tento produkt vyvážať do Nemecka a postupne sa jeho liečivé masti stali hitom Európy, ba dokonca využívala ich aj japonská armáda.

Zakladateľ novej éry naftalanu, nemecký podnikateľ Jaeger, „pozoruje" súčasné dianie v diele, ktoré sám rozbehol zo stoličky , pravda už len symbolicky ako sediaca socha pred hotelom Činar v Naftalane.

DSC_5381.JPG

Tu niekde je možné hľadať začiatky dnešného mestečka Naftalan i širokého využitia liečebnej metódy naftalanu.

Dnes je táto metóda už overená mnohými vedeckými skúmaniami a podávaná je tiež na patričnej úrovni. Od roku 1989 začali túto metódu využívať aj v chorvátskom  meste Ivanič Grad, kde tiež našli náleziská  naftalanu. 

V Azerbajdžane je reprezentatívnym predstaviteľom aplikácie tejto metódy napríklad  hotel Činar v Naftalane, z ktorého sú aj nasledovné zábery.

 DSC_5368.JPG

Vstupná hala hotela

DSC_4870.JPG

Interier hotela

PB192185.JPG

PB212224.JPG

PB212231.JPG

Hotelová koncertná sála

PB192175.JPG

PB202215.JPG

Bazén

PB202189.JPG

Pestrá strava je podávana vo forme "švédskych stolov"

PB202198.JPG

Dobre vybavené relaxačné centrum umiestnené vonku v hotelovom parku

DSC_5377.JPG

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?