Symboly

Autor: František Murár | 10.11.2012 o 13:55 | (upravené 10.11.2012 o 15:11) Karma článku: 10,93 | Prečítané:  558x

Je deviaty november a v Azerbajdžáne je štátny sviatok - to znamená voľný deň. Pre mňa to síce veľa neznamená, lebo tak či tak moji pracovní kolegovia sú v práci a teda nič nám nebránilo aby sme si vybavili to čo bolo treba . Predsa len to, že bol sviatok malo jednu veľkú výhodu - v Baku neboli „probky", čiže dopravné kolapsy. K napísaniu týchto riadkov ma viedol skôr samotný sviatok - „Deň štátnej zástavy". Pre nás nezvyčajné však ? Ale v Azerbajdžáne si symboly veľmi vážia.

Ak hovorím symboly, tak to myslím v tom najširšom zmysle slova. Kratučká odbočka do teórie napovie, že symbol je napríklad to, čo zasahuje nielen hlavu, ale aj srdce. Život prináša nespočetné množstvo symbolov, ide len o to, či sme ochotní otvoriť svoje srdcia. Azerbajdžanci súc vysoko emotívne založení, symboly vnímajú myslím intenzívnejšie ako my - chladní Európania. To je vidieť aj v bežnom živote. Niekoľko mesiacov som býval vedľa školy a tak som mal možnosť počúvať, ako deti každé ráno po spoločnej rozcvičke (raz, dva, tri, štyri,...raz, dva, tri, štyri...) spievajú štátnu hymnu. Úplne iným symbolom sú napr. starí ľudia. „Ag sakkal", ako tu oslovujú starších mužov , má výsostné a prednostné postavenie všade kde sa objaví. A tak ďalej , a tak ďalej. Z toho veľkého množstva uznávaných symbolov som si vybral tri: bývalého prezidenta Heydara Alijeva, označovanie, alebo symbol mesta a štátnu zástavu.

Prečo práve tieto tri? No v prvom rade preto, že nie je hádam možné, aby si nejaký cudzinec, zvlášť z našich zemepisných šírok, počas hoci aj krátkej návštevy v Azerbajdžáne nevšimol tieto tri veci.

 

Byť v Azerbajdžáne a nestretnúť sa s obrovským obrazom bývalého prezidenta alebo s jeho citátom jednoducho nie je možné.

"Obraz" - Sumgajit

 PA171816.JPG

"Citát" - neďaleko Agstafy

PC080526.JPG

"Socha" - Balakan

DSC_2040.JPG

 

Starý prezident vykonal v prospech Azerbajdžánu veľmi veľa. A to aj za bývalého Sovietského zväzu, kedy patril k najsilnejším ľuďom vo vrcholovom vedení ZSSR a „loboval" za Azerbajdžan priamo "u prameňa" a potom tiež po rozpade Sovietského zväzu, keď sa stal prezidentom tejto novej republiky. Zase jedno prirovnanie: Turecko má svojho „Ata Türka" - otca Turkov, Taiwan má svojho Čankajška a Azerbajdžan má svojho Heydara.

 PA161807.JPG

DSC_5081.JPG

PA140481.JPG

 

V praxi to znamená napríklad to, že skoro v každom meste sa ani nemusíte pýtať ako sa volá hlavná ulica v meste alebo po kom je pomenovaný mestský park,  a podobne.

"Prospekt Heydara Alijeva v Chačmase"

PA140475.JPG 

 Hranica medzi uznávaním symbolu a kultom osobnosti bude iste veľmi tenká.

 

Ďalším, pre mňa zaujímavým symbolom je označovanie miest pri vstupe do mesta. Väčšina miest, ale aj niektoré obce majú pri vstupe vybudované  niečo, čomu neviem nájsť vhodné pomenovanie. Je to akási stavba, ktorá sa stáva jedným zo symbolov mesta.

 DSC_0056B.JPG

Aj v týchto stavbách sa prejavuje - nazvem to jemne - súťaživosť Azerbajdžancov. Mestské symboly na začiatku mesta nemôžu byť menej „vyčačkané" a menej honosné ako v susednom meste.  Toto pravidlo je porušené len v samotnom hlavnom meste Baku, kde nijaký takýto symbol pri vstupe do Baku nie je (zatiaľ...) Ale potom už nasleduje Gandža - ako druhé najväčšie mesto. Tá má postavenú „poriadnu" vstupnú bránu.

 Sumgajit ako tretie mesto akosi zaostáva. Až v týchto dňoch buduje svoj mestský symbol - hoci nezdá sa mi nejako zvlášť nápaditý.

"Symbol mesta Sumgajit je rozostavaný a tak je zatiaľ schovaný za oplotením"

 DSC_5094.JPG

Zato Jevlach, Šeki alebo aj Guba tí sa vytiahli.

"Jevlach"

 DSC_2457.JPG

"Šeki"

DSC_2130.JPG

"Guba"

DSC_3646.JPG

Ponúkam malú prehliadku takýchto mestských i dedinských symbolov.

"Goranboy"

DSC_2461.JPG

"Agstafa"

P6141453.JPG

Šemkir"

DSC_2525.JPG

"Chaldan"

P4150902.JPG

 

Nakoniec som si nechal štátnu zástavu. Prešiel som veľa štátov Európy a Azerbajdžan nie je jediným, kde zástava je takmer na každom kroku. Ale iste bude patriť k tým poprednejším uctievačom štátnej zástavy.

"Hadžigabul"

 P7171397.JPG

 Podobne ako je to pri mestských symboloch aj u zástav platí „súťaživosť" medzi mestami. Kto bude mať najvyšší stožiar a kto najväčšiu vlajku... V tomto smere si už Baku primat zobrať nedalo. Pre štátnu vlajku bolo v Baku na pobreží mora vybudované osobitné námestie, ktoré dostalo názov „Námestie štátnej vlajky".

"Pohľad na Námestie štátnej zástavy - vľavo je vidieť novú dominantu námestia - Crystal palace, kde sa konalo Eurovision song contest 2012"

 DSC_3020.JPG

V strede námestia je 162 metrov vysoký stožiar, na vrchole ktorého veje obrovitá 70 metrov  x 35 metrov veľká zástava vážiaca takmer 400 kg.

 DSC_3643.JPG

Táto nová „pamätihodnosť" Baku nie je taká stará. Bola slávnostne otvorená v septembri 2010 s veľkou slávou a so zápisom do Guinnessovej knihy rekordov - ako najväčšia visiaca vlajka sveta. Práve pri tejto príležitosti pred dvomi rokmi vymenoval prezident republiky 9 november ako Deň štátnej zástavy, ktorý má takú vážnosť, že je zároveň Dňom pracovného voľna. Azerbajdžanci sa s týmto titulom však dlho pýšiť nemohli, lebo už v máji 2011 ich tromfli Tadžici, ktorí pre svoju vlajku vo svojom hlavnom meste Dušanbe, postavili o 3 metre vyšší stožiar - 165 metrov vysoký. Pri týchto zaujímavostiach som osobitne zvýraznil, že ide o visiacu zástavu - teda vlajku, pretože najväčšou zástavou sa doposiaľ chváli Izrael, ktorý má , pravda na zemi , umiestnenú štátnu zástavu dlhú 200 metrov a širokú 100 metrov, pričom samotná zástava váži 5,2 tóny. Perličkou v tomto smere je aj zástava, ktorú pri futbalovom zápase uruguajského Peňarolu Montevideo roztiahli domáci fanúšikovia. 350 ľudí roztiahlo na tribúnach zástavu dlhú 309 metrov a širokú 50 metrov.

 Ešte niekoľko ďalších ukážok štátnach zástav :

"Agstafa"

DSC_2675.JPG

"Jevlach"

DSC_3073.JPG

"Sumgajit nemal do tohto roku vysoko vlajúcu štátnu zástavu, avšak v tomto roku to už napravili. Bolo zrekonštruované veľké námestie a bol vybudovaný nový vysoký stožiar."

PA171809.JPG

A úplne najlepšie zrejme je, keď sú pokope všetky spomínané symboly, to znamená obraz Heydara, jeho citát, nejaká stavba symbolizujúca mesto a štátna zástava. Tak sa to podarilo napríklad v Gusare - meste na severe Azerbajdžánu.

DSC_5000.JPG

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?