Bavlna

Autor: František Murár | 1.11.2012 o 12:12 | (upravené 1.11.2012 o 13:14) Karma článku: 7,00 | Prečítané:  957x

Azerbajdžan nemá síce svoje ložiská zlata, zato má svoje „čierne zlato" - ropu a „biele zlato" - bavlnu. Zatiaľ čo „čiernému zlatu" sa darí veľmi dobre - je vlastne strojcom dnešného  obrovského napredovania tejto krajiny, „biele zlato" prežíva v Azerbajdžáne slabšie roky. Výmery bavlníka sa výrazne zmenšili.

V bývalom Sovietskom zväze bol Azerbajdžan jedným z hlavných pestovateľov tohto pre nás exotického produktu. Po rozpade ZSSR sa rozpadli aj trhy aj celý systém pestovania a spracovania bavlny a to sa prejavilo na azerbajdžanskej produkcii bavlny veľmi negatívne. Oproti posledným rokom bývalého Sovietského zväzu poklesla  desaťnásobne výmera, na ktorej sa pestuje bavlna, a teda aj produkcia  bavlny v Azerbajdžáne. Dramatické je to najmä posledných 10 rokov.  Veď len oproti roku 2000 je to pokles šesťnásobný.

Bavlníkové polia v okolí Gobustanu, neďaleko Gandže.

 PA200040.JPG

DSC_4848.JPG

 

Príčin je samozrejme viac. Veľmi však pripomínajú situáciu a problémy u našich poľnohospodárov.

Hlavnou príčinou je slabá rentabilita pestovania bavlny pre farmárov. Stáva sa, že rok uzavrú so stratou z pestovania bavlny. Cena 40 gepikov (= 40 centov) za 1 kg surovej bavlny nemôže farmárom vykryť náklady na pestovanie. Farmári kritizujú najmä to, že spracovatelia bavlny majú 2 - 3 krát väčšie zisky ako samotní výrobcovia. Aj slabá konkurencia u výkupcov tlačí výkupnú cenu dole. Tak sa zdá, že , že aj štátna pomoc nie je taká, akú by pestovatelia očakávali.

Pritom pestovanie bavlny má v tejto zakaukazskej krajine bohatú tradíciu. Prvé nálezy potvrdzujúce pestovanie a spracovanie bavlny sú z 5 storočia. V 15. storočí už prebiehal intenzívny obchod medzi azerbajdžanskými výrobcami a Ruskom.

 

Prečo práve v Azerbajdžáne sa darí bavlníku ? Okrem bohatej tradície to budú zrejme vhodné klimatické podmienky a zloženie pôdy. Uvádza sa totiž, že pre pestovanie bavlny sú rozhodujúce najmä: teplota, svetlo, voda a dostatok výživných látok v pôde.  Tých výživných látok bude treba asi veľa, lebo koreň bavlníka je 1-4 cm hrubý a jeho bočné rozvetvené korienky siahajú až do šírky 2,5 m.

Bavlník je drevitá krovitá  rastlina, ktorá dosahuje výšku od 60 cm až viac ako meter.

PA301890.JPG

Kvet bavlníka po odkvitnutí vytvára krásnu bielu surovú bavlnu.

- pred rozkvitnutím...

DSC_4856.JPG

- po rozkvitnutí...

DSC_4858.JPG

PA191800.JPG

PA191801.JPG

Nápadne pripomína chumáče vaty.

DSC_4852.JPG

Zaujímavosťou a zároveň problémom je to, že v tom chumáči surovej bavlny  - „vaty" sa nachádzajú semienka ďalšej budúcej rastliny.

PA191798.JPG

Azerbajdžanskí farmári zatiaľ predávajú svoju surovú bavlnu aj s týmito semienkami a inými nečistotami, lebo vyberanie semienok z „vaty" a čistenie surovej bavlny zase nie je také jednoduché a hlavne rýchle.

PA201861.JPG

Semienka však by mohli byť  ďalším zdrojom príjmov, lebo obsahujú veľké množstvo bielkovín a je možné ich využiť napríklad pri výrobe olejov.

Nechce sa ani veriť, že na 1 kg bavlníkových vlákien pripadá až viac ako 1,5 kg semienok. Problémom týchto semienok nie je len to, ako ich rýchlo dostať z „bavlnky", ale hlavne čo s nimi ďalej. Na jednej strane totiž sú bohatou zásobarňou  bielkovín ale na druhej strane obsahujú tiež toxickú látku gossyspol, ktorý robí semienka bavlníka pre človeka nejedlými. Gossyspol spôsobuje u cicavcov slabosť a môže spôsobiť až ochrnutie. Pri tejto informácii som sa zadivil ako je to možné, že „strnisko" po bavlníku je doporučovaným a vyhľadávaným pastviskom pre kravské stáda.  Odpoveď som našiel v múdrych knihách, kde sa hovorí, že prežúvavce vďaka bachorovej mikroflóre  vedia gossyspol rozložiť na netoxické látky. Uź desaťročia láka vedcov tento  problém - ako využiť veľké zásoby bielkovín v semienkách a zároveň ich zbaviť toxicity. Jednou z ciest sa ukazuje genetická modifikácia bavlníka, ktorá už prináša prvé výsledky. Inou cestou bol pokus využiť práve toxicitu semienok na výrobu mužskej antikoncepcie. Tento pokus ale skončil neúspešne.

Keď som uvádzal nízku rentabilitu, tak treba povedať, že  v pestovaní bavlny azerbajdžanskí farmári nezaznamenali v posledných rokoch prevratné zmeny. Napríklad v zbere úrody stále zohráva veľkú rolu ručný zber.

PA200043.JPG

A tu sa podľa našich tunajších kolegov veľa toho nezmenilo. Hádam len to, že za čias ZSSR na zber sa organizovali kampane zatiaľ čo teraz je to už hlavne o obchode.

Zber surovej bavlny je veľmi jednoduchý. Spočíva v zbieraní chumáčov bavlny, ktorá je uložená v rozkvitnutom zbere. Nedalo mi to, aby som si to nevyskúšal vlastnými rukami a tak môžem potvrdiť, že vybrať bavlnku z kvetu nie je nijaký náročný úkon.

DSC_4850.JPG

Samotné zbieranie bavlny je síce jednoduchá a ľahučká činnosť, ale má predsa jednu nevýhodu - zvlášť pre dospelých. Najmä v závislosti od výšky porastu sa zber realizuje v miernom predkole. Ak ste si už niekedy vyskúšali robiť nejakú prácu v miernom predklone niekoľko hodín, tak určite uznáte, že je to v konečnom dôsledku veľmi namáhavé. Preto jednoduché cviky v priebehu dňa sú nevyhnutnosťou.

PA200068B.JPG

Bavlníkové kampane, tak ako sme si mohli vypočuť z rozprávania tunajších pamätníkov pripomínajú naše zemiakové brigády.

Vzhľadom k tomu, že zber bavlny nie je fyzicky náročný, tak žiaci od  šiesteho ročníka vyššie mali každý rok v bavlníkových oblastiach 2 - 3 týždne o „zábavu" postarané. Namiesto do školy sa chodilo na zber bavlny.  Tak ako nám zostali v pamäti naháňačky po zemiačnisku, a najmä u dievčat strach z pobehujúcich myší, veľmi podobne spomína na tieto bavlnové brigády aj tunajšia stredná a staršia generácia. Hádam s tým rozdielom, že namiesto myší im traumu spôsobovali hady, na ktorých pri zbere bavlny na poli nebola núdza naďabiť. A presne tak, ako naše Brigády socialistickej práce v rámci plnenia socialistických záväzkov si chodili odrobiť nejakú tu bezplatnú zmenu pri zbere zemiakov, tak aj tunajšie kolektívy zo závodov, učiteľské kolektívy a úradníci  tiež bezplatne plnili svoj dlh socialistickej vlasti.

Dnes, keďže ručný zber bavlny nevyhynul, sa tiež organizujú brigády prevažne ženských kolektívov, pravda už za peniaze.

PA200056.JPG

Hoci  milionári sa z dnešných zberačov bavlny určite nestanú. Pri nízkej výkupnej cene si farmári nemôžu dovoliť „vyhadzovať „ veľké peniaze na mzdy pre zberačov, a tak sa im dostáva 10 gepikov (= 10 centov) za jeden kilogram surovej bavlny. Podľa slov zberačiek, ktoré sme mohli vidieť pri práci, dokážu nazbierať za deň okolo 150 kilogramov surovej bavlny. Po nejakej zrážke za nečistotu  to vychádza na nejakých 10 - 13 manatov ( čiže 10 - 13 Eur) za deň.

 PA201860.JPG

Váženie zozbieranej bavlny sa robí priamo na poli pri zbernom traktore a je preto pochopitelne "napínavou" činnosťou, ktorá rozhoduje o dennom zárobku.

PA200075.JPG

Keďže podobne ako my s naším drevom , ani Azerbajdžanci zatiaľ nevedia vypestovanú bavlnu viac zhodnotiť doma a tak väčšina vypestovanej bavlny končí v zahraničí.

Z ničoho nič aj pri takej, pre nás exotickej surovine ako je bavlna človek zistí, koľko máme podobných problémov ...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?