Azerbajdžanské hory

Autor: František Murár | 17.10.2012 o 13:48 | (upravené 17.10.2012 o 14:44) Karma článku: 19,20 | Prečítané:  482x

Pokiaľ ide o prírodu, tak Azerbajdžánu bolo dopriané z každého rožku trošku. Má zelené úrodné nížiny, má nedozierné, ako stôl rovné oblasti polopúšte, má mnoho hôr - od tých najnižších až po 4 tisícové kaukazské štíty. Má more, má jednu veľkú rieku Kuru. Čoho ale má málo a nám to tu chýba - to sú lesy. Aké sú teda azerbajdžanské hory ?

Začnem od tých najvyšších. Kaukaz, ako jedno z najväčších svetových pohorí  sa tiahne cez tri krajiny - Rusko, Gruzínsko a Azerbajdžan. Len kvôli predstavivosti  uvediem, že celý Kaukaz je dlhý 1100 km a široký 160 km. Tie najvyššie hory nájdete v Rusku, ale aj azerbajdžanské štíty vysoké 3 až 4 tisíc  m n.m.  sú dostatočne majestátne. Najvyššia hora Azerbajdžánu - Bazarduzu, je vysoká 4466 m n.m. Azerbajdžanský Kaukaz je pre turistov ešte knihou veľmi málo prečítanou. Môj vzťah k vysokým horám je veľmi chladný, preto som sa ani len nepokúsil prepátrať trochu Kaukazské veľhory, ale českí  budovatelia diaľníc, ktorí tu pôsobia si Kaukaz veľmi pochvaľujú a sú ním nadšení. Ja som si ho zatiaľ odfotografoval z nadhľadu  cez okienko lietadla a z úctyhodnej vzdialenosti, kde ako to už aj viacerí zhodnotili, sa podobá na naše Tatry.

09022012003A.jpg

DSC_1944.JPG 

Pre mňa bolo veľmi zaujímavé to, že Kaukaz v nadmorskej výške vyše 2 a pol tisíc metrov je ešte parádne zelený a nájdete tu idylické zákutia s čriedami oviec a horskými bystrinami. Čo bolo pre mňa veľmi výhodné, že  aj vo výške vyše 2500 m n.m. je možné presúvať sa autom.

P6160108.JPG

P6160061.JPG

Azerbajdžanské hory sú hojne obývané. V prvom rade sú to jednoduché príbytky horských pastierov, ktorí tu trávia väčšinu roka - a je ich veľmi veľa. Ale aj stabilné osídlenie vo forme dedín, alebo lazov je tu úplne samozrejmé a veľmi časté.  Dá sa povedať, že kamkoľvek prídete, nájdete tu nejakú „zašitú" dedinku, ktorá si žije svoj život ďaleko od civilizácie, s veľmi obmedzeným a ťažkým prístupom. 

DSC_3209.JPG

DSC_4703.JPG

 V takej dedinke musí byť všetko, čo ľudia potrebujú na bežný život. Okrem obchodu je tu škola, obyčajne aj zdravotné stredisko a sem tam aj nejaká malá mešita.

Takou ukážkou môže byť dedina Elesgerly ležiaca vo výške okolo 1400 m n.m.

DSC_1094.JPG

Gumové čižmy sú tu zrejme povinnou výbavou...

DSC_1085.JPG

Miestna škola.

DSC_1089.JPG

Ľudia aj vo výške okolo  1500 m n.m. majú svoje roličky, ktoré starostlivo obrábajú a tie im poskytujú základnú obživu.  Aj z tade mladí pomaly utekajú za pohodlnejším životom tam dole , ale napriek tomu, to ani zďaleka nie sú osady obývané „chatármi", ako ich poznáme u nás. Dostatočné množstvo detí, ktoré tu všade nájdete svedčí o tom, že tieto horské a vysokohorské dediny žijú.

DSC_3222.JPG

DSC_1106.JPG

Čo je treba ich ľutovať to sú najmä prístupové cesty do horských dedín. Sú v stave, ktoré sa ani jednou vetou nedajú opísať. To sa proste musí zažiť. Samozrejme, že my sme si na výlety do týchto horských dedín vyberali dobré počasie - a aj tak to bol adrenalín. Ťažko si predstaviť ako to tu vyzerá v dáždivom období, alebo v zime.

DSC_4688.JPG

 Je paradoxné, že práve do najvyššie položenej dediny v Azerbajdžáne  - Chynalyku, ktorá leží vo výške 2300 m n.m. vedie krásna asfaltka .

 

A ako je to teda s tými lesmi ? Dá sa povedať, že väčšina azerbajdžanských hôr je buď „úplne holá", alebo hory sú síce zelené, ale len od trávy a maximálne kríkových porastov.

DSC_1049.JPG

IMG_3746.JPG

Ak už sa vyskytnú lesy, tak sú to takmer určite listnaté lesy, väčšinou dubové a agátové.

DSC_4670.JPG

DSC_4679.JPG

DSC_4588.JPG

Smrekové, borovicové, alebo jedľové lesy tu nenájdete. Hoci borovica je v Azerbajdžáne  svojim spôsobom dosť obľúbená, lebo ju nájdete na každom kroku. Ale len ako produkt ľudských rúk.

PA171813.JPG

V Azerbajdžáne majú vládny program na podporu rozšírovania  zelene a zvlášť stromov, takže takmer po celý rok tu bežne natrafíte na skupiny ľudí ako sadia stromy. Väčšinou je to okolo ciest a závodov. Aj dnes pri návrate z práce som na začiatku Sumgajitu videl ako skupina žien v bielych plášťoch v areále svojho podniku  s lopatami v rukách kopú jamky a sadia stromčeky.  Veľmi mi to pripomínalo naše socialistické brigády a plnenia socialistických záväzkov, ale čo už...

 

 Pre našinca je pohľad na tunajšie holé kopce  v každom prípade zaujímavý a nezvyčajný .  Ba dokonca niekedy, napríklad pri západe slnka aj dosť „fotogenický".

 DSC_1614.JPG

Zaujímavé sú tiež hory, ktoré tvoria akási predhorie Kaukazu. Tiahnú sa niekoľko kilometrov na západe krajiny. Svojím ostrými kontúrmi pripomínajú štíty veľhôr, hoci v skutočnosti  sa týčia len do výšky okolo 500 m. Pravda je to „poctivých" 500 metrov, lebo rovina pod nimi je v nadmorskej výške okolo 10 - 20 m n.m. Takou ukážkou môže byť Chodžasen pohorie, neďaleko Jevlachu a Gandže.

 DSC_2570.JPG

DSC_2574.JPG

DSC_2586.JPG

Parádny úkaz  našiel kolega Tóno neďaleko Bešbarmaku. „Pruhované pohorie" je naozaj krásne. Nepodarilo sa mi zistiť čo spôsobuje toto zafarbenie, ale keď prídete do Azerbajdžanu nenechajte si újsť takúto podívanú - je to len okolo 100 kilometrov od Baku...

DSC_4437.JPG

DSC_4439.JPG

DSC_4449A.JPG

DSC_4450A.JPG

DSC_4460.JPG

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?