"Prechádzky" Kaukazom.

Autor: František Murár | 1.7.2012 o 10:44 | (upravené 1.7.2012 o 11:54) Karma článku: 16,76 | Prečítané:  323x

Nedá mi, aby som sa ešte nevrátil k nášmu výletu na Kaukaz. Predsa len pohybovať sa len tak voľne - doslova prechádzať sa, vo výške 2700 m  je pre nás spod dva a pol tisícových Tatier nie každodenná udalosť. Na cestu späť z Chynalyku sme si vybrali inú cestu, ktorá je riadne vyznačená na mape a okrem toho viedla do dediny Susay,  z ktorej pochádza Vagif, náš známy zo Sumgajitu, ktorý nás na tomto výlete sprevádzal. Keď sme sa pýtali v Chynalyku či môžeme ísť touto cestou, tak bez váhania (zrejme silne ovplyvnení pohľadom na naše autá) nám tú cestu doporučili. Ako sa neskôr ukázalo, nebolo to až také jednoduché - hoci stálo to za to.

Po obede o pol piatej sme sa vydali na cestu späť s tým, že ešte strávime večer  pri nardách a pive u Vagifovho kamarátu, ktorý má  „čajchanu" vedľa   neveľkého jazera v Susay . Pred „nástupom" do zdolania „perevalu", ktorý sme mali pred sebou sme si dali v jednej zabudnutej „kafe" vedľa riečky po jednom Chirdalane a „zdvihli sme sa k výšinám".

Aj tu sme ešte prešli najskôr jednou vysokohorskou dedinkou, ktorá je snáď vyššie ako Chyrdalan. Potom sa ale cesta výrazne zhoršila.  O asfaltke samozrejme ani chýru ani slychu - no veď v takej výške ju človek ani nečakal. Nevadilo by ani keby to bola nejaká bežná poľná cesta -  počasie bolo perfektné a niekoľko dní už nepršalo. Horšie bolo, že cesta bola „samá skala" - miestami to vyzeralo ako keby sme išli po obrovskom hrachu a miestami  chudák Tono  sa ťažko rozhodoval ktorý z najbližších výmoľov bude ten správny.

P6160063.JPG

P6160068.JPG

P6160072.JPG

 Rýchlosť jazdy sa rapídne znížila blízko k rýchlosti počas vojenského presunu. Treba však priznať, že na spomalení rýchlosti nášho presunu mala veľký podiel aj prekrásna scenéria, ktorú nám Kaukaz ponúkal zo všetkých svetových strán. Stačilo zastaviť sa a nechať sa napásť oči i pookriať duši. A takých zástavok sme mali neúrekom.

P6160058.JPG

P6160061.JPG

V pozadí nám pózoval 4243 m vysoký Šahdag, ktorý sa už "pozerá" cez hranice do susedného ruského Dagestanu.

P6160049.JPG

Vykúpať sa v horskej bystrine vo výške okolo 2600 m, tomu sme tiež neodolali, hoci pravdu povediac - aspoň symbolicky. 

DSC07863.JPG

P6160091.JPG

Zase - zvyknutí na naše tatranské dvojtisícovky sme vo výške 2700 m ohúrení krásnymi zelenými lúkami, posiatými stádami oviec. 

DSC07874.JPG

P6160110.JPG

P6160117.JPG

Sem tam sa nájde aj stádo kráv, ale tie sú tu v menšine.

P6160142.JPG

Kde je toto domáce „zvieratstvo", tam musí byť aj nejaké obydlie. Postupne sa nám ukazovali - a bolo ich veľa  „porozhadzovaných" po zákutiach horstva. „Modré oázy"  na krásnom zelenom pozadí horských lúk, lemované braliskami majestátneho Kaukazu... Pri jednom sme sa aj pristavili.

P6160181k.JPG

Ako vidno, kravy o nás javili záujem, zato tá vo fialovom ( myslím tým tú gazdinú), tá sa nám otočila chrbtom...

P6160164k.JPG

P6160165k.JPG

Nijako neukryté, rovno na  neveľkej náhornej zelenej lúke,  ručne postavené 2 stany z modrej, do diaľky svietiacej, celty. Vedľa nich ešte zo 2 - 3 menšie, zrejme hospodárska časť. Veľa toho teda nemajú. A zrejme ani nepotrebujú. Byť pastierom v týchto vysokohorských podmienkách - to nie je zamestnanie - to je životný štýl.  Náš Eldar mi vyrozprával, ako raz sledoval v televízii rozhovor s takýmto starým horským pastierom. Napriek tomu, že ten človek nemal žiadne školské vzdelanie, v jeho slovách bolo veľmi veľa múdrosti.

Tu ma napadá jeden azerbajdžanský vtip práve o týchto pastieroch. Je veľmi jednoduchý a hádam aj vhodný na uverejnenie. Verím, že sa nikto neurazí.

„Vysokohorský pastier oviec  zišiel  po dlhej dobe dole do mesta. Potreboval na toaletu, tak navštívil miestne zariadenie. Tu ho samozrejme pekne, krásne „skasírovali" . Stálo ho to síce len zopár gepikov, ale predsa,  musel zaplatiť. Po návrate domov pozrel sa zoči voči svojím horám a hovorí - hory moje , koľko už som Vám ja dlžný za tie roky , čo tu prebývam..."

Na záver nášho zostupu nám prírodné výjavy doplnila ešte prevaľujúca sa hmla.

P6160150.JPG

P6160160.JPG

P6160178.JPG

To sme sa už ale pomaly, pomaly blížili do cieľa našej výpravy - do Susay.  Nakoniec , hoci už pri svetlách lámp sme ešte stihli pri jazere 1-2 pivá a nejakú tu partičku nárd. Na druhý deň sme pozerali kde by sme mohli umyť naše autá...

... Na záver ešte zopár fotiek...

P6160053.JPG

P6160056.JPG

P6160180.JPG

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?