Kaukazské zákutia - Chynalyk.

Autor: František Murár | 21.6.2012 o 13:01 | (upravené 21.6.2012 o 13:25) Karma článku: 14,69 | Prečítané:  560x

Majestátne a tajomný Kaukaz poskytuje širokú škálu možnosti jeho poznávania. Keďže ja nie som  horský turista a už vôbec nie som horolezec, tak spoznávam jeho krásy cez prístupnejšie miesta akými sú napríklad kaukazské osady. Po Lahiči sme si vybrali vysokohorský Xinaliq , čiže požijúc metódu „píš ako počuješ" to bude „Chynalyk" ležiaci vo výške okolo 2200 metrov nad morom. Táto známa kaukazská dedina je tiež zaradená do svetového dedičstva UNESCO a zároveň bola zaradená medzi sto najviac ohrozených miest sveta.

Už samotná približne 60 kilometrová cesta  z Guby do Chynalyku je pastvou pre oči aj fotoaparáty. Tiahne sa hlbokým údolím riečky a ponúka nádherné scenérie kaňonov i vysokohorských lúk , do ktorých sú akoby maliarovým štetcom sem - tam nedbalo pohodené horské osady.

DSC_3145.JPG

DSC_3161.JPG

DSC_3165.JPG

DSC_3112.JPG

DSC_3209.JPG

DSC_3226.JPG

DSC_3227.JPG

DSC_3234.JPG

Na rozdiel od Lahiča do Chynalyku  už vedie nová asfaltka, takže Chynalyk sa dá zvládnuť aj bežným (funkčným) automobilom. Zlé jazyky tvrdia, že chynalyčania za túto cestu môžu vďačiť „večnému ohňu" na neďalekej  „Šachovej hore" . Toto miesto horiaceho- zo zeme vyvierajúceho plynu bolo upravené a pomenované po vodcovi Heydarovi Alijevovi.

DSC_3170.JPG

 

Chynalyk nás uvítal spustenou závorou. Po zaplatení „mýtneho" v hodnote 2 manatov (2 Eura) sme však bez problémov pokračovali ďalej aby sme sa mohli kochať úžasnému pohľadu na dedinu na vrchole kopca.  Už samotné položenie dediny na vrchole kopca umožňuje tunajším obyvateľom  krásny výhľad na všetky svetové strany, čo je unikátne. Aj architektúra Chynalyka je veľmi zaujímavá. Domy sú stavané terasovitým spôsobom . Na strmých svahoch sú postavené domčeky z hlinených valkov tak, že strecha domu tvorí zároveň dvor susedovho domu bývajúceho nad ním. Zaujímavé je, že hoci sme vo výške vyše 2000 metrov nad morom, kde nie je núdza na snehové nádielky, majú tieto domy rovné strechy, na ktorých je ešte aj strešné okienko.

DSC_3323.JPG

Pri prvej návšteve som sa nepýtal domácich na spôsob izolácie ani iné technické stavebné detaily, no keď sa mi podarí navštíviť Chynalyk ešte raz, v čo pevne dúfam, si určite tieto zaujímavosti nechám vysvetliť.

DSC_3272.JPG

DSC_3283.JPG

 

Dnes je v Chynalyku vyše 300 takýchto domov, v ktorých žije okolo 2000 ľudí. Počet obyvateľov je pomerne stabilný, lebo napriek tomu, že aj tu už pôsobí „vysťahovalectvo" za pohodlnejším životom „tam dole", predsa len tu ešte funguje nepísané pravidlo, že najmladší syn musí zostať bývať v dome svojich rodičov.

 DSC_3312.JPG

DSC_3333.JPG

DSC_3336.JPG

DSC_3338.JPG

DSC_3342.JPG

Mimochodom, hoci ruština v Azerbajdžáne , najmä v regionoch, nie je už dnes takou samozrejmosťou, len vďaka nej sme tu mohli komunikovať. Tu Vám nepomôže ani azerbajdžanský sprievodca, lebo Chynalyk má svoj osobitný jazyk, ktorý ani trochu nie je podobný azerbajdžanskému jazyku. Jazyk má až 77 hlások, z ktorých je 59 spoluhlások a 18 samohlások. Vagif, náš sumgajtský známy, ktorý nás sprevádzal týmto krajom, nám  na ukážku „po chynalycky" napočítal od jedna do desať. Naučil sa to ešte ako chlapec, bývajúci v susednej 15 km vzdialenej dedine Susay,  keď chodil do Chynalyku predávať zeleninu.

Legenda hovorí, že je to pozostatok jazyka akým hovoril už Noe, ktorý podľa legendy práve v týchto miestach budoval svoj koráb. A práve potomkovia jeho syna Jafeta sú podľa tejto legendy  dnešní obyvatelia Chynalyku. Bez ohľadu na legendu sú aj historické dokumenty, ktoré dokazujú okolo 5000 rokov starú existenciu tejto dediny.

 

Vďaka Vagifovi sme poobedovali v jednom z týchto zaujímavých domčekov. Obed bol typicky azerbajdžanský s predjedlom, pozostavajúcim z rôznych syrových výrobkov a veľa zeleniny a tráv. Hlavným jedlom bol „plov". Neviem ešte posúdiť, či to bol špeciálny chynalycký plov, alebo bežný, aký nájdeme aj „tam dole". Vodku, ktorú sme doniesli ako náš príspevok k obedu domáci neodmietli a tak to bol taký predĺžený obed.

 DSC_3318.JPG

DSC_3320.JPG

 

Z ničoho nič sa deň veľmi naklonil k svojmu koncu a keďže nás čakala ešte náročná cesta späť, tak sme sa o pol piatej s domácimi aj Chynalykom rozlúčili . Ako sa neskôr ukázalo, urobili sme veľmi dobre, pretože naša spiatočná cesta do „susedného Susay" vzdialeného len 15 km trvala autom 4 hodiny. Ale to už je úplne  iná kapitola...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?