Eurovision 2012 je za nami.

Autor: František Murár | 28.5.2012 o 15:54 | (upravené 28.5.2012 o 16:24) Karma článku: 8,42 | Prečítané:  580x

Udalosť roka 2012 v Azerbajdžáne - Festival Eurovision song contest  Baku 2012 v sobotu, lepšie povedané v nedeľu nad ránom skončil. Je preto namieste krátke obzretie sa za ním. Nie, nebudem hodnotiť umeleckú úroveň súťaže, ani prevládajúce hudobné štýly. Nebudem si všímať ani pokusy o politické využitie, či zneužitie tohto  stretnutia . A už vôbec sa nedotknem  našej účasti na tomto festivale, ba ani vystúpenia Buranovských babušiek. To všetko sú témy, ktoré nechám na hodnotenie odborníkom. Ja sa len pozriem na tohoročný festival očami človeka, ktorý len tak „zboka" sledoval celé to dianie.

Je pravdou, že v jednej veci sa zhodli asi všetci Azerbajdžanci - či už sú to politické špičky v štáte, zástupcovia opozície i radoví občania : Azerbajdžan bol hrdý na túto súťaž a jej perfektné zvládnutie považoval  za najdôležitejšiu úlohu v tomto roku. Dá sa povedať, že sa im to aj podarilo. O tom sú Azerbajdžanci skalopevne presvedčení.  Nemal som možnosť sledovať záhraničné hodnotenia, ale domáce hodnotenia sú veľmi pozitívne. Teraz mám na mysli nielen hodnotenia azerbajdžanských médií, ale aj hodnotenia všetkých ľudí, s ktorými som mal možnosť rozprávať. Sú hrdí na svoj Azerbajdžan.  Veľmi vysoko ľudia oceňujú to, že doslova za niekoľko mesiacov dokázali  vybudovať  špičkovú, reprezentačnú Crystal hall.

 3.jpg

Sám som so záujmom sledoval obrovský stavebný ruch v okolí „Veľkej zástavy". Keď som si  v januári dovolil poznámku o tom, že čo bude keď to nestihnú v termíne dokončiť, tak na to mali moji domáci „spolubesedníci" jednoznačnú odpoveď: „To sa v Azerbajdžáne stať nemôže. Keď raz pán prezident rozhodne o nejakej úlohe, to sa jednoducho nedá nesplniť". Aj sa splnilo. Stavenisko v posledné dni vyzeralo ako jedno veľké mravenisko.  Takú hustotu „pracovnej sily"  na 1 km štvorcový len tak hocikde neuvidíte.

 4.jpg

Hlavným cieľom tejto akcie pre Azerbajdžancov bolo ukázať sa svetu . Očakávali najmä obrovský záujem zo strany zahraničných hostí. Tieto očakávania neboli myslím úplne splnené.  Mňa síce počas semifinálových dní vytiahli pracovné povinnosti na úplne opačný koniec Azerbajdžánu, ale finálový večer som si „vychutnal" v Baku. Z toho čo som videl, tak až tak veľa „zahraničných" som nevidel.  Sledoval som napríklad poznávacie značky áut - žiadna zmena. Okrem domácich AZ, sem tam  nejaké gruzínske a turecké auto.  Očakával som viac ruských áut. Samozrejme najväčší príliv sa čakal leteckou dopravou. Tu mám aj vlastnú skúsenosť. Keďže som sa zo Slovenska vracal 21.5.2012, teda len deň pred začatím súťaže, tak mi dali letenku z Prahy len na nočný let. Zrejme v presvedčení, že sa naplní. Lenže záujem až taký veľký nebol a mne na košickom letisku len oznámili, že let na trase Praha - Baku je zrušený , ďalší let bude zajtra. Ešte že mi to nepovedali až v Prahe ... Cestoval som teda na druhý deň . Bolo to už poobedňajšou linkou ale aj tá bola obsadená len tak na 40 %.

 A tak nie div, že každý cudzinec pri prechádzke mestom „zožal" veľký záujem.  

 

Treba priznať, že Baku sa vypáradilo ako len vládalo. Azerbajdžanci majú radi kvety. Vidieť to  v každom meste. Poctivo zalievajú počas celého roka a centrá miest naozaj „kvitnú". Nemohlo tomu byť ináč ani počas Eurovision.

5.jpg 

6.jpg

Všeobecným prekvapením bola  situácia na cestách v Baku. My čo máme svoje  skúsenosti  s „bakinskými probkami" (dlhými a takmer celodennými kolónami)  sme  s obavou očakávali ako sa to zvládne počas festivalu.  Čuduj sa svete - stal sa opak.  Počas festivalu sa v Baku chodilo lepšie ako počas bežných dní. Prispeli k tomu najmä prijaté opatrenia - napríklad: zákaz vjazdu nákladnej dopravy do centra a podobne. Ocenili sme to aj počas sobotného predfinálového popoludnia, kedy sme bez problémov zaparkovali úplne v centre mesta.

 

Keď som mesiac pred súťažou kritizoval slabú pripravenosť suvenírov, tak myslím, že počas súťaže ich bolo dostatok.  Len piva až tak dostatok nebol. „Hold" - Azerbajdžanci nie sú pivári. Nuž bolo si treba trochu postáť v rade za tým zlatožltým mokom. Ale zato sa pochlapili. lebo Z ceny 2,50 - 5,0 Eur za pivo, ktoré je na bulvári v Baku počas roka prišiel na festival miestny pivovar „náš dobre známy" Chirdalan s ľudovou cenou 1 Euro za pivo. Tak sme si nejaké dali . Za tú cenu , kto by si nedal...

Predsa len bolo vidieť, že turizmom sa Azerbajdžan neživí.  Informovanosť, informačné materiály, pútače a podobne - to je slabá stránka  počas celého roka a nejako extra sa to nezlepšilo ani počas Eurovision. A pri tom Azerbajdžan má mnoho miest, ktoré stoja za to navštíviť. Preto sa mi páčil nápad , ktorý som videl v časopise v lietadle. Keďže tento rok bol 57 ročník, tak bolo tam uvedené 57 vecí, udalostí alebo miest  ktoré je treba v Azerbajdžane vidieť. Je pravda, že väčšiu polovicu z nich už mám za sebou, ale zistil som, že je ešte veľa pekných vecí, ktoré ma ešte čakajú.

 

Hoci zahraničných hostí neboli desaťtisíce, na nálade v meste to poznať nebolo. Predsa len v okolí Baku žije 3 - 4 miliónov ľudí a Azerbajdžanci sa radi bavia. Takže nálada bola perfektná. Bolo hodné obdivu sledovať ako sa mladí ľudia bavia. Z ničoho nič dali sa dokopy 3 - 4 chlapci a začali tancovať.

2.jpg

Muzika - hlavne tá domáca - tu vyvreskovala celý čas, takže nebol problém s tancom. Za malú chvíľu sa vytvoril kruh záujemcov i ďalších aktívnych tanečníkov. Po chvíli sa vystriedali všetci a kolo sa rozišlo. Potom  sa to zopakovalo o 50 metrov ďalej s inou skupinou a tak sa tie uličné tance posúvali sem - tam. Bolo radosť  sledovať aké bohaté krokové variácie ovládali tí mladí chlapci, pri tom to neboli nijaké folklórne súbory - proste oni to majú v krvi. Za celý ten čas čo som ich stihol sledovať len v jednom prípade sa odhodlalo vojsť do vyslovene mužského kruhu dievča. Začala tancovať  pomalým tempom najskôr sama. Postupne sa však striedali jej taneční partneri. To ste mali vidieť ako sa tí chlapci vyťahovali kto akú tanečnú kreáciu vymyslí . . .

 

Keďže všetky tri súťažné večery začínali až o polnoci tunajšieho času, tak sme sa radšej presťahovali do jednej z reštaurácii  kde sme mohli sledovať prenos v televízii.  Pri vystúpení domácej speváčky reštaurácia úplne stíchla a po skončení pesničky všetci spontánne zatlieskali.  Tentokrát to stačilo „len" na štvrté miesto. Ale veď nemôže byť každý rok Eurovision v Baku - no nie ?  A tak unavení „od kultúrneho zážitku"  sme sa nad ránom vrátili domov.

 

Našťastie ďalší deň bola nedeľa a po nej 28.máj - azerbajdžanský  sviatok založenia republiky - čo znamená ďalší deň voľna . (Ja som ho síce strávil v práci , ale na cestách bolo vidieť, že je voľný deň)

Mesto Baku i celý Azerbajdžan  sa v utorok prebudia do normálneho bežného dňa...

Vivat Eurovision 2013 Štokholm !

 

A ešte dôležitá informácia na záver. Keďže práve počas Eurovision som mal problémy s fotografovaním, tak  fotky, ktoré sú tu uverejnené som si požičal od ďalšieho Slováka v Azerbajdžáne - Laca Filinského. Samozrejme s jeho súhlasom .  Laco má z Eurovision desiatky - alebo skôr stovky fotogragií...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?