Väčšinou táto zeleninová zložka potravy sa pestuje v úrodnejšej časti tejto krajiny - od Gandže na západ. Ani tam však nie je taká klíma, ktorá by umožňovala zemiaky vypestovať voľne na poliach. Ľudia si preto pomáhajú skleníkmi alebo foliovníkmi. Najmä v okolí Šemkíra a Tovuzu je veľké množstvo , ba celé plantáže skleníkov a foliovníkov. „Fungujú" po celý rok a tak úrodu tu zberajú dva, alebo aj tri krát v roku.
Pestovanie zeleniny je hlavným zdrojom obživy v tejto časti krajiny. Od domácich informátorov" sa dozvedám, že nie zlým zdrojom obživy. Práve vďaka vypestovanej a samozrejme predanej zelenine patrí okolie Šemkíra a Tovuzu k najbohatším v krajine. Keďže som v spomínanej časti trávil dosť času, tak som mal možnosť sledovať túto činnosť v priebehu roka. Môžem povedať, že ľudia sú tu veľmi pracovití. To je síce dôležitá podmienka úspechu, ale nie jediná. Veľmi dôležitý je odbyt. Ten je tiež vyriešený . Väčšinu vypestovanej zeleniny predávajú pestovatelia priekupníkom, ktorí vyvážajú zeleninu kamionmi v prvom rade do Baku, ale hlavne do Ruska , osobitne do Moskvy. Na moskovských trhoch má vraj azerbajdžanská zelenina veľký úspech. Ale dosť zeleniny i zemiakov zostane aj na domáci predaj - či už vedľa ciest, alebo na početných trhoviskách prakticky v každom azerbajdžanskom meste.
Ale vráťme sa k tohoročným zemiakom.
Prvá sadba zemiakov sa dostala do zeme niekedy na prelome rokov. Potom sa nízke foliovníky zakryli a zemou zafixovali tak, aby vietor nestrhol fóliu. Tak prečkali zemiaky zimu.
Už vo februári sa foliovníky kontrolovali .
V marci to už boli otvorené foliovníky a pribudlo aj zavlažovanie.
Po dvadsiatom apríli boli zemiaky pripravené na zber.
Poslednou fázou je predaj zemiakov.
Jednoduché nie ... ?
