Príprava Novruzu.

Autor: František Murár | 17.3.2012 o 16:01 | (upravené 17.3.2012 o 16:35) Karma článku: 12,92 | Prečítané:  312x

Sviatočné dni majú nezastupiteľné miesto asi v každom štáte - bez ohľadu na náboženstvo, alebo režim štátu. Ľudia potrebujú mať svoje „oporné body", ktoré ich obyčajne zblížujú, zjednocujú i udržujú akési národné povedomie. Pre nás Slovákov takýmito sviatkami sú určite Vianoce. Aj napriek pokročilým civilizačným zmenám si Vianoce ešte stále užívame. Iste netreba nejako osobitne vysvetľovať, že Vianoce nie sú hlavným a najkrajším sviatkom v roku na celom svete. Možno bude preto zaujímavé pozrieť sa aký ten svoj najkrajší a najväčší sviatok majú napríklad v Azerbajdžane.

Už z toho, že Azerbajdžan je moslimská krajina, naviac  niekoľko tisíc kilometrov vzdialená od Slovenska vyplýva, že to bude niečo iné. Preto ma ani neprekvapilo, že počas našich Vianoc tu v Azerbajdžane vrcholili práce na stavbe. Len samotný 1.január ako Nový rok je tu voľný deň a atmosféru Vianoc nám tu pripomínali len „  vysvietené jolky", čiže  zvyčajne umelé stromy, ktoré zdobili hlavné námestia azerbajdžanských väčších miest. Je to zrejme pozostatok mnoho desaťročí trvajúceho ruského vplyvu.

DSC_1186.JPG

Pre Azerbajdžancov je najväčším sviatkom „Novruz". Slovo Novruz pochádza z perzského jazyka a znamená „Nový deň". No nejedná sa o náš kalendárny nový rok, ale je to oslava príchodu jari. Čiže nový rok v prírode. Tradície tohto  sviatku sú veľmi staré a siahajú ešte do obdobia, kedy v Azerbajdžane ešte nebol islam. Aj tu civilizačné zmeny urobili svoje a tak o týchto tradíciach sa už dnes viac hovorí a spomína, ako by sa ešte prísne dodržiavali.

Ako už vyplýva z podstaty sviatku, je termínovaný na začiatok  jari.  Hlavný sviatok je toho roku 20.3.2012 a slávený je tiež večer pred hlavným sviatkom, čiže večer 19.3.2012.

Zaujímavé je aj obdobie prípravy, alebo očakávania hlavného azerbajdžanského sviatku. Sú to 4 predchádzajúce utorky, z ktorých každý má iný symbolický význam i tradície s tým spojené.

Prvý utorok pred Novruzom ( v tomto roku bol 21.2.) je Utorok vody

Druhý utorok pred Novruzom ( v tomto roku bol 28.2.) je Utorok ohňa

Tretí utorok pred Novruzom ( v tomto roku bol 6.3.) je Utorok vzduchu, alebo vetra

Štvrtý utorok pred Novruzom ( v tomto roku bol 13.3.) je Utorok zeme.

Celé  prípravné obdobie ako aj hlavné sviatky majú jeden výrazný podtón - sú vedené ako sviatky rodiny. Preto aj veľa z rôznych tradičných zvyklostí sa odohráva v rodine. V utorky večer sa rodiny schádzajú pri spoločnom stole, na ktorom ani dnes nesmú chýbať podnos so sušeným ovocím a orieškami, na ktorom horia sviečky. Určite na podnose musí byť jablko, sladkosti a niečo zlaté.

P3060788.JPG

 Hlavným symbolom Novruzu je  tanier, alebo miska s vyklíčenými pšeničnými semienkami. Teda ozdoba, ktorú poznáme aj z naších jarných i veľkonočných domácností.

P3060790A.JPG

V rodinách sa obyčajne v tieto utorky ľudia nehádajú, ale naopak vytvárajú si sviatočnú atmosféru, spomínajú, hrajú spoločenské hry a podobne. Po večeri ešte aj dnes sa mládež stretáva pri vatrách na ten účel zapálených. Keď sme sa v utorok 28.2. vracali autom naprieč celým Azerbajdžanom videli sme na viacerých miestach horieť „novruzké utorkové vatry".  

P3130765.JPG

Zo starých tradícií sa spomína napríklad na to, že v prvý utorok pred Novruzom slobodné dievčatá chodili počúvať pod okná susedných domov. Keď si vypočuli priaznivo vedený rozhovor, bolo to znamenie možného skorého výdaja, naopak ak vypočutý rozhovor sa týkal menej príjemných vecí, tak dievčina  nemohla dúfať v skorý výdaj.

Zachovalo sa aj plnenie čiapok, alebo vrecúšok. Chlapci v utorok pred Novruzom tajne nosia k svojím príbuzným a známym svoje čiapky, alebo vrecúška no a domáci tieto čiapky, či vrecúška naplnia ovocím a sladkosťami.

Toto predsviatočné obdobie  je cítiť na každom kroku. Ľudia si blížiace sviatky pripomínajú pri rozhovoroch, sviatky sú častou témou v médiach a je to vidno aj na reklamách na uliciach. S našou predvianočnou atmosférou sa to však porovnať nedá . A hoci sa aj tu ľudia  v predvečer hlavného sviatku obdaruvávajú, tak osobitne pozitívne hodnotím , že tu nie je ešte ten „zdrvujúci nápor" reklamy.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?