Čisté ruky.

Autor: František Murár | 25.2.2012 o 20:20 | (upravené 25.2.2012 o 20:54) Karma článku: 11,19 | Prečítané:  407x

Pri pohľade na titulok príspevku ste možno mnohí očakávali opäť nejakú „gorilu" alebo aspoň nejaký korupčný škandál. Oj nie - veru nie . Nemám najmenší záujem stať sa „azerbajdžanským tomom nicholsonom". Moja úvaha sa dotkne oveľa, oveľa jednoduchšej témy . Keď sa človek dostane dlhodobo do nového prostredia, skôr , alebo neskôr  si všimne ako „ sú na tom" domáci s čistotou, resp. s nečistotou , s poriadkom, resp. s neporiadkom.  Pri mojom prvom príchode do Azerbajdžanu boli moje pozorovacie orgány  podráždené  hneď druhý deň.

Mal som tú výhodu, že hneď druhý deň som absolvoval  „spoznávaciu jazdu" na stanovisku rušňovodiča  na trase Baku - Gandža, čo je cca 350 km naprieč Azerbajdžanom. Kdesi som raz čítal, že najkrajší pohľad na krajinu je z konského sedla.  Nikomu tento názor neberiem, ale pre mňa je zase nenahraditeľný pohľad na krajinu zo stanoviska  rušňovodiča. Pred Vami sa ako v nejakom širokouhlom filme striedajú scenérie miest, dedín, pustatiny a kde je , tak aj lesa. Život v krajine máte ako na dlani.  Takáto „spoznávacia jazda" mi už raz v živote pripravila menší šok. To keď som kedysi dosť dávno - „ešte na konci minulého storočia" absolvoval takúto jazdu na stanovisku rušňovodiča v Holandsku. Takú čistotu na trati, aj okolo trate som si ani len predstaviť nevedel. A keďže pri návrate z tohto pobytu  som absolvoval jazdu vlakom z Holandska, cez Belgicko a Rakúsko až k nám domov - tak som mohol „ v priamom prenose" sledovať tie evidentné rozdiely. No a teraz po dlhých rokoch som prežil opäť taký menší šok - pravda s opačným znamienkom.  Pri jazde vlakom naprieč Azerbajdžanom väčšina cesty je vedená nie veľmi zaujímavou monotónnou krajinou.  Preto sa jednoducho nedá prehliadnúť jeden z problémov Azerbajdžánu - „čo s odpadom". Je mi ľúto mojich azerbajdžanských hostiteľov  a kolegov - ale občas mám pocit , že prechádzam  jedným veľkým smetiskom. 

P1270548.JPG

Veru, bude to trvať ešte veľa rokov, pokiaľ sa tieto zlozvyky a tieto neriešené problémy podarí Azerbajdžancom odstrániť.

A pri tom samotní Azerbajdžanci a najmä tunajšie ženy chodia veľmi čisto poobliekaní.  Snaha o čistotu je zrejmá aj v každom meste.  Čaty zametačov (skôr zametačiek) dennodenne, bez ohľadu či je sobota, alebo nedeľa,  krížujú ulice a námestia miest. A tak môžeme im závidieť napr. perfektne čistý „Bulvár" , alebo pešiu zónu v centre  Baku.

 DSC_0173.JPG

Ale môžeme sa tiež kochať pekne upraveným dvorom v niektorých z rodinných domoch.

 PB280414.JPG

Zažil som tu aj typický „upratovací subotník" na brehu Kaspického mora. (Mladšej generácii by asi bolo treba vysvetliť pojem „subotník" - ale to hádam niekedy inokedy)

 P7230378.JPG

Nuž ale, tie neriešené odpady zanechajú hlbokú a negatívnu stopu.

 

V priamom kontraste k týmto „smetiarskym" problémom  som si po krátkom čase všimol ďalšiu zvláštnosť - veľká starostlivosť o čistotu svojich rúk, najmä pred jedlom.  Nech prídete kdekoľvek - či v centre Baku, alebo v najzápadlejšej dedine - všade ak idete jesť, tak  prvá cesta Vaších domácich kolegov vedie k umývadlu. Ak by to náhodou ešte nestihli, alebo ste tam sami, tak Vás na možnosť umytia rúk upozornia miestní čašníci. Po svojich cestách Európou som letel s viacerými leteckými spoločnosťami, ale jedine Azerbajdžanské aerolínie Vám pred jedlom donesú mokrú, horúcou vodou napustenú plátennú utierku na umytie rúk. V lepších reštauráciách  Vám pre zmenu k obedu ako samozrejmosť na umytie rúk prinesú na stôl nádobku s teplou vodou, napustenou citrónom, alebo nejakými voňavými olejmi.

Nedalo mi a začal som pátrať po príčine , alebo pôvode tohto nakoniec správneho a pekného zvyku.

A výsledkom môjho „bádania" sú dve  varianty vysvetlenia tejto starostlivosti o čistotu rúk.

 

Tým prvým vysvetlením sú stáročné tradície. Zakaukazské národy , ale aj Turci po mnohé stáročia stolovali posediačky na zemi a jedlo konzumovali takmer výlučne rukami. Dodnes je tento spôsob požívania stravy , to jest jedenie jedla rukami, veľmi zaužívaný . Stretnete sa  s ním nielen v jednoduchých „yemekchánach" - jedálňach, ale napr.  aj pri organizovaných firemných  obedoch. Povedal som si „no áno - kuracie stehno, to beriem, ale ako je možné jesť rukami napríklad ryžu, alebo zemiakovú kašu?" No veľmi jednoducho. Azerbajdžanci počas obeda skonzumujú veľké množstvo chleba, a to buď klasického, alebo tenkého, tzv. arabského chleba. A práve tento chlieb slúži na naberanie ryže, alebo zemiakov.

 

Druhým vysvetlením častého umývania rúk  sú naboženské tradície.  Vyše 90 % obyvateľov Azerbajdžánu sa hlási k moslimskému náboženstvu. Korán, prostredníctvom svojho výkladu „šarijádu"  prikazuje moslimom ako by sa mali správať, aby naplnili príkazy Koránu. Jednou z povinností  je 5 (alebo aspoň 3) krát za deň sa modliť.  A k týmto modlitbám by mali pristupovať s rukami umytými  po lakeť, s umytými nohami a umytou tvárou.

 

Schválne nebudem tu do detailov rozoberať  ďalšiu stáročnú tradíciu - hygienu na toaletách.

 

Myslím, že keď si tieto  vysvetlenia dáme do niekoľko storočných tradícií, tak sa niet čomu diviť.

 

Nakoniec - na čistých rukách nevidím nič zlého ...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?